KODAŇSKÝ KOVBOJ

Režisérova predchádzajúca mini-séria mala s nadsázkou povesť seriálu, do ktorého sa nikomu nechcelo. Osobne poznám viacerých priaznivcov Nicolasa Winding Refna, ktorí Too Old To Die Young (2019) dodnes nevideli. Bolo to najmä tým, že Refn po stránke tempa príbehu radikálne a tvrdohlavo spomalil a nastolil hypnotický, prvý rýchlostný stupeň.

Prišiel s početnými scénami, kde postavy len tak nečinne zízajú buď na seba alebo do neznáma, tieto scény dodatočne spomalil a hlavné role zohrávali hypnotická hudba a neónové farby. Nakrútil si tak 13-hodinový, po-ma-lý, preštylizovaný krimi epos, rozdelený do 10 častí, a to v neštandardnom rozpätí trvania 31 až 97 minút, čím narušil klasické seriálové rozprávanie.

Ako teraz dopadol jeho ďalší seriálový zárez? Už od prvej zo šiestich epizód možno konštatovať, že klasicky refnovsky. Neóny, farby, synťácka hudba, dlhé zábery s postávajúcimi postavami, kde sa na pohľad nič nedeje, vycivené pohľady. Refnovská esencia na rozdiel od Too Old To Die Young je tu však na stráviteľnejšej diváckej úrovni. Forma vykazuje vysoké estetické kvality, obsah je riedky a povrchný.

Najväčšou záhadou je samotná hlavná predstaviteľka Miu (Angela Bundalovic) s chlapčenskou postavou i účesom. Má drobný a bizarný zjav, väčšinu minutáže má oblečenú modrú kombinézu a všetci dookola k nej cítia odstup a rešpekt. Dostáva sa ako úlovok do pasáckeho „doupě“, kde je zneužívaný hárem imigrantiek bez dokladov. Spočiatku má svojou prítomnosťou zázračne pomôcť „matke domu“, žene v rokoch, otehotnieť, neskôr končí dole v suteréne medzi ostatnými prostitútkami...

Nevedno, či je Miu agentka v utajení, chodiaci talizman s nadprirodzenými schopnosťami, čarodejníčka, akési médium či vlk samotár – pomstiteľ. Veľmi pomaly sa odhodlá vôbec k svojej prvej replike či činu. Prvý výraznejší zásah do deja prichádza na konci druhej epizódy, inokedy dej tvorí len tým, že sa niekde vyskytne, prechádza sa scénou a uprene hľadí. Akokoľvek bizarne pôsobí a akokoľvek nepravdepodobné sú všetky jej schopnosti, postupne jej pôsobenie pred kamerou zachádza pod kožu.

V prvej epizóde maximálne spoznáme jej chrup, ktorému je venovaný jeden celý detailný záber. Ako-taká dramatizácia prichádza, keď uzavrie dohodu, aby získala späť unesené dieťa a bude sa musieť spojiť s dávnym spoločníkom v podaní trefne obsadeného Zlatka Burića (nezabudnuteľná figúrka z Trojuholníku smútku ocenená európskou filmovou cenou pre najlepšieho herca za rok 2022).

Refn dokáže uspokojiť svojho cieľového diváka. Vie, kedy stlmiť svetlo, dokonale nasvietiť scénu, rozblikať neóny, rozozvučiť synťáky, spomaliť záber a herci už svoje odohrajú: koncentrovanými pohľadmi alebo štylizovanou akciou na hrane grotesknosti. Podobnú manieru možno pozorovať pri opakovaných rotáciách kamery, pričom nič zásadné sa ani nemusí diať. Kamera iba urobí dve-tri okruhy okolo kompozične starostlivo rozmiestnených postáv. Podobne je to s pomalým nájazdom kamery na vysoké okno so stojacou alebo telefonujúcou postavou, alebo naopak s odjazdom od okna. Tento trademark už dôverne poznáme z Drive (2011).

Spomínaný manierizmus môže zapríčiniť, že na chvíľu vypadnete z deja a len tak meditujete a necháte sa unášať esteticky výživnými zábermi. Ono, na druhej strane, sa tu toho zasa veľa nedeje: Miu sa prechádza (doslova prechádza) kodanským podsvetím, kde stretáva albánskych pasákov, srbskú mafiu, ázijský mafiánsky klan, lokálnych dílerov, ale aj starých známych. S blížiacim sa záverom sa na povrch derie mystickosť, ale žiadne odpovede nedostanete, maximálne sa po interpretáciách či odkazoch môžete popozerať inde (videohra Death Stranding).

Refn svoj kultový Drive asi nikdy neprekoná, pokusov už za to vyše desaťročie mal dostatok a toto bola tiež vďačná príležitosť (svet zločinu, cool postava a jej neadresnosť), navyše so ženskou hrdinkou. Na druhej strane, má svoj znamenitý štýl a stále dostatočne veľké publikum, ktoré mu tú neónovú estetiku žerie. A v Kodanskom kovbojovi nájdete všetko od režiséra: od realistickej surovosti Dealera, cez ikonický Drive a ultra-štylizovanosť Only God Forgives, až po prepálenosť The Neon Demon.

Už dávno si vybral, že forma je preňho smerodajná. Príbeh je tu skratkovitý a prevláda prvoplánovaná snaha o kontroverziu. Keďže v deji má svoje miesto prasacia farma, Refn neodolal pokušeniu a niektoré postavy príležitostne krochkajú a kvília. Alebo, sme svedkami nikam nesmerujúcej rozpravy o mužskom prirodzení budúcnosti.

Režisér vo svojej celovečernej i seriálovej tvorbe pokračuje v balansovaní medzi brakom a umením. Kým jedni označia jeho dielo za pózu až onaniu, iní za šťavnaté fetišistické hody, na ktoré sa tak tešili. Áno, je to raj pre milovníkov štylizovaného násilia, stoicizmu, mystiky, neónov a Cliffa Martineza. Refn si urobil druhú vlastnú neo(n)-noirovú sériu, ktorá je rozhodne len pre pripravených!

Copenhagen Cowboy (Dánsko, 2022, 312 min.)
Tvorcovia: Nicolas Winding Refn. Réžia: Nicolas Winding Refn. Kamera: Magnus Nordenhof Jønck. Hudba: Cliff Martinez, Peter Peter, Peter Kyed a Julian Winding. Hrajú: Angela Bundalovic, Dragana Milutinovic, Ramadan Huseini, Zlatko Burić, Mikael Bertelsen, UYS, Mads Brügger a ďalší.