KRVAVÉ POMARANČE

Politicko-spoločenská satira má vo francúzskom filme veľkú tradíciu. Rovnako známe sú však francúzske komédie s ľudovým situačným humorom útočiacim na prvú signálnu. V druhom celovečernom filme režiséra Jeana-Christophea Meurissea Krvavé pomaranče sa tieto prístupy stretávajú v bláznivej mozaike poprepletaných mikropríbehov, ktoré ilustrujú kolorit života v dnešnom Francúzsku. Film mal premiéru v nesúťažnom programe festivalu v Cannes. Teraz dorazil aj do slovenských kín.

Starnúci manželia Laurence (Lorella Cravotta) a Olivier (Olivier Saladin) si poriadne zavarili: Bezstarostným životným štýlom si narobili kopec dlhov, ktoré z dôchodkov nedokážu splácať, a tak im čoskoro zabavia dom – jediné dedičstvo pre ich potomkov. Šancu na záchranu vidia vo svojej vášni k spoločenským tancom. Prihlásia sa do tanečnej súťaže a dúfajú, že luxusným autom, ktoré možno vyhrajú, splatia aspoň časť svojich dlžôb.

Porotcovia v súťaži však pri hodnotení postupujú podľa svojich vlastných priorít. Sú pod tlakom vybrať do finále čo najpestrejšiu a najinkluzívnejšiu zostavu, no zároveň sa nechcú spreneveriť skutočnej kvalite, vkusu a schopnostiam súťažiacich.

Ambiciózny právnik Alexandre (Alexandre Steiger), syn Laurence a Oliviera, celú túto záležitosť považuje za nezmysel. Je pragmatický a usilovný, takže ho nezodpovednosť jeho rodičov poriadne vytáča. Na druhej strane, sám popri práci nemá prakticky žiadny osobný život ani záľuby. Pracuje totiž v blízkosti ministra financií (Christophe Paou), okolo ktorého sa neustále čosi deje.

Najnovšie, napríklad, treba žehliť jeho aféru s nepriznanými zahraničnými účtami. Celý jeho tím horúčkovito rieši, ako škandál ustáť a vymýšľa kreatívne spôsoby na vylepšenie jeho pošramotenej povesti. Minister však bude už čoskoro mať celkom iné problémy. Do cesty sa pripletie šialenému sexuálnemu maniakovi (Fred Blin), rovnako ako nevinná školáčka Louise (Lilith Grasmug), ktorá sa práve odhodlávala zahájiť svoj sexuálny život.

V bizarnej spleti náhod a súvislostí prežívajú nesúrodí hrdinovia filmu Krvavé pomaranče najkritickejšie okamihy svojich životov. Svojou nedbanlivosťou, ale niekedy aj čistou zlomyseľnosťou si vzájomne hádžu pod nohy polená, ktorých dôsledky ich napokon ako bumerang zasahujú vo chvíľach, kedy to nečakajú.

Niekedy sú vzťahy medzi akciou a reakciou zjavné ihneď, inokedy si od diváka vyžadujú štipku dôvtipu či predstavivosti. V princípe však film celkom zreteľne ukazuje prstom na najväčšie neduhy (nie len) francúzskej spoločnosti: korupciu, pokrytectvo, bezohľadnosť, krutosť, manipuláciu a povrchnosť. Hľadá spravodlivosť, ale jedným dychom dodáva, že tá svetská nefunguje a spoliehať sa tak môžeme len na karmu.

Popri množstve „ukecaných” scén, ktoré toho o autorskom zámere prezrádzajú asi najviac, sú však Krvavé pomaranče nabité aj celkom farbistou „akciou” – od sexu cez krvavé násilie až po smutno-smiešne výjavy samovrážd. Zábery sú pri nich detailné a až nepríjemne dlhé a ťažko povedať, či sú pre samotný dej filmu skutočne dôležité. Ak vás ako diváka šokujú, pobúria či možno pobavia, hádam splnili svoju úlohu. Je však tiež dosť možné, že budete pri ich sledovaní cítiť skôr rozpaky, ako pri neveľmi podarenom vtipe, ktorý silou-mocou ide až za hranu.

Krvavé pomaranče sú vo svojej podstate celkom inteligentný a vnímavý film, ktorý v mnohých okamihoch veľmi trefne triafa klinec po hlavičke. O svojich témach hovorí nekompromisne a bez príkras a nikomu zo svojich hrdinov nič nedaruje ani neodpustí. V prepálenom dôraze na až absurdnú brutalitu či hysterický humor však svoje témy skôr podkopáva než zdôrazňuje.

Oranges sanguines (Francúzsko, 2021, 102 min.)
Réžia: Jean-Christophe Meurisse. Scenár: Yohann Gloaguen, Jean-Christophe Meurisse, Amélie Philippe. Hrajú: Alexandre Steiger, Christophe Paou, Lilith Grasmug, Olivier Saladin, Lorella Cravotta, Fred Blin ...