IMPÉRIUM SVETLA

Koncom minulého roka vstúpila do slovenských kín krehká a komorná životopisná dráma Stevena Spielberga - Fabelmanovci. O mesiac neskôr rozmetal sály búrlivý Babylon Damiena Chazella, ktorý divákom ponúkol jazdu do turbulentného obdobia dekadentného Hollywoodu. S celkom inou atmosférou, no s rovnako láskavým odkazom režiséra ku kinematografii.

Na prelome rokov vznikla ešte jedna snímka, ktorá predstavovala milostný dopis filmu, akurát sa o nej hovorilo akosi príliš málo. Dokonca bola rovnako, opäť dielom oscarového režiséra. Tvorcu, ktorý v roku 1999 zasypal svet lupeňmi ruží a vniesol do neho toľko krásy, až sa nedala uniesť. Novinka Sama Mendesa (1917, Revolutionary Road, Jarhead, Spectre), Impérium svetla, sa k slovenským divákom dostala až v marci, vďaka streamovacej službe Disney+. Aj napriek vcelku priemerným hodnoteniam ide o výnimočné dielo a spolu s dvojicou spomínaných filmov by sa o neho nemal ukrátiť žiaden skutočný cinefil.

Južné pobrežie Anglicka, kalendár uvádza rok 1981. Británia je v období recesie a dusno, ktoré pramení z prekvitajúceho rasizmu, preráža aj príjemný závan slaného morského vzduchu v ovzduší. Prímorské kino Empire, ktoré manažuje svedomitá a upätá Hilary Small (Olivia Colman), má svoje najlepšie roky už za sebou, no jeho prízemie s dvoma funkčnými sálami v sebe stále skrýva osobitú mágiu. Je to priestor poskytujúci dočasný domov každému, kto hľadá únik. K jedinečnosti prispeiva aj jeho svojský personál, ktorého súčasťou je fantastický Toby Jones v role zanieteného premietača Normana.

Jediný, kto z tejto „rodinnej“ partičky vyčnieva, je ženatý manažér Donald (Colin Firth), ku ktorému je Hilary pravidelne pozývaná na súkromné kancelárske porady, vždy končiace s jej vyhrnutou sukňou a prázdnym pohľadom v očiach. Hilarina minulosť zostáva počas deja dlho zahmlená, aj neskôr sa odhaľuje iba v náznakoch. No divák z nich rýchlo vyčíta, že sa za jej krehkým duševným zdravým skrýva bolestivá minulosť.

Keď do kina nastúpi nový zamestnanec, mladý a charizmatický černoch Stephen (Micheal Ward), vzájomne v sebe objavia akýsi maják. Vzťah, ktorý medzi nimi vzniká však nie je postavený na fyzickej príťažlivosti, ani podobnosti ich pováh. Je to výsledok puta, ktoré spája ambiciózneho muža čiernej pleti denne konfrontovaného rasovými útokmi a zlomenú postaršiu ženu s psychickými problémami.

Britská herečka Olivia Colman stvárňuje svoju postavu absolútne bravúrne, no v jej prípade sa možno iba pýtať, kedy tomu tak nie je. Nebojí sa komplikovanosti, ktoré jej charaktery prinášajú, práve naopak, vekom doslova zreje ako víno. To, že je to skutočná kráľovná, pochopil aj Yorgos Lanthimos, keď ju opakovane obsadil aj do svojho zatiaľ posledného filmu Favoritka (2018). Olivia si za svoju postavu neslávnej kráľovnej Anny odniesla Oscara a v ďalších rokoch získala oscarovú nomináciu aj za film Otec (2021) a The Lost Daughter (2022).

Sila jej talentu tkvie najmä v jej práci s rečou tela a mimikou tváre. Narába s ňou s veľkou presnosťou a preto si jej postavy často vystačia aj so strohými monológmi. I v prípade dramatickej Hilary dokáže nesmierne autenticky stvárniť jej nestabilitu a labilnosť. Pracovná profesionalita a prísny výraz sa často náhle zlomí v jej neistý, stratený pohľad, v ktorom sa odráža až akási detská tvár žobroniaca o lásku. Micheal Ward ako Stephen jej veľmi statočne sekunduje a spoločne vytvárajú dvojicu, ktorú skôr ako Amor, spojil trpký osud. Obaja niekde v hĺbke duše tušia, že je len otázkou času, kedy ich vzťah narazí na mantinely reality a celkom zahynie.

Hoci je Impérium svetla už deviatym režisérovým dielom, je to po prvýkrát, čo si k svojmu filmu napísal sám aj scenár. Snímka mala premiéru na festivale v Toronte, kde si súčasne režisér prevzal veľmi významné zvláštne ocenenie Ebert Director Award, pomenované podľa jednom z najväčších filmových kritikov všetkých čias, Robertovi Ebertovi. Aj napriek vlažným ohlasom získal film okrem troch nominácii na BAFTU, aj jednu oscarovú - za Najlepšiu kameru (Roger Deakins). V tomto prípade sa jednalo už o piatu spoluprácu medzi Samom Mendesom a dvojnásobným držiteľom Oscara, kameramanom Rogerom Deakinsom.

Oproti predošlým veľkolepým snímkam režiséra, je Impérium svetla veľmi komorným, až skromne pôsobiacim filmom, prakticky s absentujúcim dejom, ktorý pravdepodobne ani nemá ambíciu zaujať masy. Skôr iba túži pohladiť srdce filmového milovníka. Mendes v ňom ale nezabúda ani na ďalšie zložky kultúry a ústrednú dvojicu spája aj cez poéziu či silu hudby. Za krásnym soundtrackom, ktorému dominujú jemné klavírne tóny, stojí oscarová dvojica skladateľov Trent Reznor a Atticus Ross (Sociálna sieť, Duša).

Dielu možno vytknúť určitú nekompaktnosť vyvierajúcu z niekoľkých rôznych tém, ktorým sa príbeh snaží venovať. Nepredstavuje totiž iba formu ľúbostného listu, režisér v ňom citlivo načrtá aj problematiku duševného zdravia, rasovej brutality či dopad toxických vzťahov s rodičmi, ktorý v neriešenej forme dokáže prenasledovať ako nepríjemný tieň až do dospelosti. Aj táto téma je pre Mendesa veľmi osobná. Jeho matka taktiež trpela psychickými problémami a pri stvárnení Hilary čerpal aj z osobných skúseností.

Snímka má krásnu estetiku, efektne kontrastujúcu s prevládajúcou melancholickou atmosférou. Kino Empire je v skutočnosti kino v Margarete, nachádzajúce sa pred vchodom do zábavného parku Dreamland. V prevádzke bolo od roku 1923 a definitívne sa zatvorilo v roku 2007, v súčasnosti už ide o pamiatkovo chránenú budovu, ktorej sa vďaka natáčaniu opäť na chvíľu vdýchol život. V tomto prípade ju skutočne nemožno vnímať iba ako stavbu prevádzkujúcu služby. Kino Empire v Impériu svetla zastáva pozíciu samostatnej postavy. Zatvorené poschodie mimo prevádzky, ktoré vo víriacom sa prachu obývajú už iba zranené holuby, kopíruje obraz našej ústrednej dvojice, ktorá tú tajne trávi spoločné chvíle a snaží sa vzájomne uzdraviť.

Impérium svetla divákov inklinujúcich k mainstreamu a veľkofilmom tipu 1917, pravdepodobne úplne minie. Je to ľudská, intímna snímka nesúca odkaz o tolerancii, ktorá sa však súčasne nebojí ukázať aj drsnú realitu. No v prevládajúcej melanchólii cítiť v pozadí aj nádej a túžbu po živote. A ako vo filme odznie, život je len stav mysle. A práve ten čarovný svetelný lúč vychádzajúci z projektora, nám cez hlboké príbehy dáva v ťažších časoch pocit, že sme viac nažive.

Empire of Light (UK / USA, 2022, 115 min.)
Réžia: Sam Mendes. Scenár: Sam Mendes. Hrajú: Olivia Colman, Micheal Ward, Colin Firth, Toby Jones, Tom Brooke, Tanya Moodie, Hannah Onslow, Crystal Clarke, Monica Dolan, Ron Cook, Sara Stewart, Justin Edwards ...