ON SA BOJÍ

Beau sa blíži k päťdesiatke, ale v živote to zatiaľ ďaleko nedotiahol. Ako by aj mohol, keď je svet také desivé a zlovestné miesto? Už len zájsť do supermarketu na druhej strane ulice je ako prebehnúť mínovým poľom. Najťažšou úlohou je však napokon zdanlivo nevinná návšteva u matky.

Bezradný hrdina filmu On sa bojí prežíva divokú jazdu „domom hrôzy” v lunaparku vlastného života, v ktorom je celkom stratený. Novinku Ariho Astera (Prekliate dedičstvo, Slnovrat) s ťažko skúšaným Joaquinom Phoenixom uviedol pred niekoľkými dňami v slovenskej predpremiére Artfilm Fest. Ak sa nezľaknete trojhodinovej stopáže ani protirečiacich si recenzií, nenechajte si film ujsť.

Pre väčšinu z nás je život mozaikou radostí a starostí, prekvapení a stereotypov – skrátka, dennodenná lotéria. Pre Beaua Wassermana (Joaquin Phoenix) je však každý deň rovnako desivým rébusom, ktorý ho núti bojovať o holý život. Býva vo štvrti plnej kriminálnych živlov, kde ho neustále chce niekto zabiť či okradnúť. Pre hluk a úzkosti takmer nespáva. Nemá vzťah, prácu, peniaze ani priateľov. Jedinú úľavu nachádza u terapeuta, kam sa chodí vyspovedať zo svojich tráum – a zásobiť liekmi.

Teraz však musí vyliezť z ulity. Blíži sa výročie úmrtia jeho otca, a hoci ho sám nikdy nestretol, je čas byť oporou svojej matke Mone (Zoe Lister Jones/Patti LuPone). Tá je v Beauovom živote už odnepamäti najdôležitejšou postavou – celkom iste aj dôležitejšou než samotný Beau. Ako jej teda vysvetliť, že na sľúbenú návštevu nepríde, pretože mu ktosi na poslednú chvíľu ukradol kufor aj kľúče od bytu?

Kľúče a kufor však sú Beauovým najmenším problémom. Za špinavými oknami jeho nájomného bytu ho už čakajú nahý maniak s nožom, neznesiteľne starostlivá adoptívna rodina, potulný spolok lesných ochotníkov aj vyblednutá spomienka na lásku z detstva. A možno ho tam konečne čaká aj tá veľká pravda, po ktorej celý život túži a zároveň z nej má nekonečný strach.

Ari Aster, niekedy pasovaný aj za Lyncha svojej generácie, sa rád s divákom hrá. Prekvapuje ho rafinovanými odkazmi a zavádza do slepých uličiek, skúša jeho trpezlivosť a dôvtip. Ale občas tiež len tak roztopašnícky šokuje a dráždi. Svojmu Beauovi predurčil rolu čertíka, vyskakujúceho z krabičky v tých najnečakanejších okamihoch, už v deň jeho premiéry. Miesto veľkej pompy na červenom koberci ho pustil nič netušiacim divákom, ktorí prišli na projekciu jedného z jeho starších filmov.

Reakcie? Od nadšených chválospevov, nazývajúcich film geniálnym mindfuckom, až po šomranie, že je to len eklektický chaos vyskladaný z klišé. Ak si film pôjdete pozrieť vo väčšej partii, možno sa aj vaše názory naň budú takto krásne rozchádzať.

Vášmu diváckemu zážitku to však zrejme veľmi neublíži. Či už na film budete hľadieť s padnutou sánkou alebo krútiac hlavou, zvedavosť a fascinácia jeho pestrofarebným paralelným svetom vás nenechajú odísť – a hádam ani spätne ľutovať, že ste film videli. Oplatí sa však za týmto „bizárom” hľadať aj niečo viac, alebo útrapy smoliarskeho Beaua stačí skonzumovať s hŕstkou pukancov?

Beau, archetyp nerozhodného človeka lapeného v traumách, fóbiách a trvalom pocite neurčitej viny, je dojímavý a skvelo zahraný. Je to predvídateľný hrdina, no v tomto hysterickom surreálnom svete je nakoniec jedinou persónou, s ktorou sa dá ako-tak stotožniť. Divák však rýchlo zistí, že každá zápletka, postava či prostredie slúžia len na to, aby ho trestali a mučili. Ostáva len s ľútosťou či škodoradosťou sledovať, čo sa zase pokašle, a baviť sa na nespočetných možnostiach interpretácie jednotlivých prvkov.

Film je práve v detailoch dokonale kontrolovaný a premyslený. Každá scéna, nápis na stene a dialóg na pozadí dávajú svoj zmysel. Vďačné je to najmä v prvej polovici, ktorá je ako jazda horskou dráhou: hoci nás jej absurdné zákruty a adrenalínové vývrtky nemôžu prekvapiť, naplno si ich užívame.

Ak sa však začnete na dej pozerať ako na celok a budete v ňom hľadať konzistenciu či hlbší odkaz, kúzlo začne vyprchávať. Nahrádza ho rozčarovanie, že takto dobre našliapnutý, totálne nonkonformný film neskúša ísť ďalej; prekročiť tieň freudovských klišé a prvoplánovej zlomyseľnosti a povedať divákovi niečo, čo možno ešte nepočul.

Všetky tie premyslené detaily pôsobia nakoniec trochu nadbytočne a záver, i keď veľkolepý, už okolo diváka len prešumí. Motivácie hlavných postáv si predsa dávno sám domyslel a vie tiež, že Beaua z princípu žiadny poklad na konci dúhy nečaká.

No nie sú, napokon, naše očakávania rovnako klamlivé ako Beauove videnie sveta pod vplyvom celoživotnej manipulácie a nových tabletiek? Samotný režisér pri vysvetľovaní námetu najčastejšie skloňuje slová „zábava” a „intuícia”. Ak sa nimi nechá viesť aj divák, nemal by zísť zo správnej cesty. Neodbytný pocit, že tu predsa len forma víťazí nad obsahom, sa mu však zrejme aj tak celkom nevyhne.

Beau Is Afraid (USA / UK / Fínsko / Kanada, 2023, 179 min.)
Réžia: Ari Aster. Scenár: Ari Aster. Hrajú: Joaquin Phoenix, Patti LuPone, Amy Ryan, Nathan Lane, Kylie Rogers, Denis Ménochet, Parker Posey, Zoe Lister-Jones, Armen Nahapetian, Julia Antonelli, Stephen McKinley Henderson, Richard Kind, Hayley Squires ...