ZÁZRAČNÝ APARÁT

Axel Danielson a Maximilien Van Aertryck: „Ak budeme pokračovať takto ďalej, nič dobré z toho nebude."

Aktuálny ročník banskoštiavnického festivalu 4 Živly, ktorý sa skončil 13. augusta tohto roku, celý svoj hlavný ako aj sprievodný program venoval téme „svetlo“. Na tento fenomén sa zameriava aj švédsko-dánsky dokument Zázračný aparát, v réžii Axela Danielsona a Maximiliena Van Aertrycka z roku 2023. Dokument reflektuje vývoj médií za posledných 200 rokov, ako aj posadnutosť ľudí točením a sledovaním videí. V druhej polovici augusta snímka vstupuje do slovenskej distribúcie a uvedie ju aj 18. ročník MFF Cinematik v Piešťanoch.

„Keď sme na filme pracovali, do archívov švédskej televízie sme siahali hlboko. Našli sme ohromné množstvo materiálu. Naším filmom chceme hovoriť o úlohe verejnej služby. Verejné televízne stanice sú dotované nami všetkými, teda daňovými poplatníkmi. Preto by mali reprezentovať každú menšinu v krajine. Ich poslaním je najmä to, aby sa vysielaný program dostal k čo najväčšej časti spoločnosti. So vstupom súkromných televízií na trh, ktorým ide primárne o zisk, sa však začínajú meniť aj verejné kanály. Aby nestrácali toľko divákov, začínajú byť zábavnejšie“, naznačili v jednom z rozhovorov samotní tvorcovia. Dvojica verí, že kvalitné umenie ale aj dobrá zábava by mali diváka primäť k reflexii toho, čo práve sleduje.

Celovečerný dokument Zázračný aparát je snímkou o histórii a kultúrnom vplyve fotografie, filmu a televízie na spoločnosť. Dokument informuje, vzdeláva a zabáva. Divák dostáva „rýchlokurz“ v chronologickom poradí. Počnúc prvou dochovanou fotografiou Josepha Niepcea (pohľad z okna do dvora francúzskeho vidieckeho domu), ktorého zachytenie trvalo 10 hodín expozície, nás Danielson a Van Aertryck prevedú postupne všetkým, čo nasledovalo potom. Od Camery Obscury cez bratov Lumiérovcov a napríklad aj Teda Turnera sa dostaneme až do modernej doby algoritmu sociálnych médií a éry, v ktorej je už takmer každý poskytovateľom nejakého obsahu.

V dokumente sa uvádza, že pokusy o manipuláciu či speňaženie filmovej tvorby existovali už od počiatku. Archívne zábery so súčasnými útržkami z internetu neponúkajú iba kultúrny a historický kaleidoskop. Premysleným strihom (strih a kamera Mikel Cee Karlson) jednotlivých záberov a sprievodným textom (nahovorený Maximilienom Van Aertryckom) pozorného diváka provokujú. Hoci môže dokument pôsobiť niekedy humorne (objavujú sa aj virálne videá), neustále sa dotýka vážnych tém.

V dokumente vidíme napríklad Leni Riefenstahl, ktorá vysvetľuje, ako filmovala vlajky s hákovým krížom či priamo Hitlera (Triumf vôle; 1934). Jej nadšené a oslavné propagandistické rozprávanie je zachytené nemeckou televíziou ešte v roku 1993 (!). Dokument následne – v kontraste s predošlým – ponúka rozhovor s britským producentom Sidneym Bernsteinom, ktorý filmoval po skončení druhej svetovej vojny priamo v koncentračných táboroch. Dokumentoval hrôzy, aby sa navždy zachytili napáchané zverstvá.

Celovečerný debut Axela Danielsona a Maximiliena Van Aertrycka sa zamýšľa nad technologickým pokrokom a jeho vplyvom na to, akým spôsobom vnímame svet a jeden druhého. Vďaka množstvu použitých záberov si uvedomujeme neutíchajúcu fascináciu obrazom a jeho zachytávaním na film. Premýšľame, čo vlastne kamera dokáže, akú rôznosť pohľadov vie na vybranú problematiku prinášať alebo akým spôsobom môže obraz používať na manipuláciu s našimi pocitmi.

Dokument nazerá na film aj ako na priemysel, ktorý v súčasnosti zarába milióny dolárov a ktorý dokáže realitu bez väčších problémov ohýbať. Venuje sa tiež vzostupu televízie a spôsobu, akým sa filmové obrazy používajú napríklad na predaj výrobkov spotrebiteľom.

Dnes sa už každý môže stať kronikárom vlastného života. Rozrastajú sa blogeri, vlogeri a influenceri. Všetci sledujú a zároveň sa strácajú v pralese Facebooku, YouTube či Tik Toku. Hovorí sa, že na svete sa každú minútu natočí 500 hodín „obsahu". Zázračný aparát ako svedectvo o našej nepoučiteľnosti a krátkozrakosti. Vyvoláva to oprávnené obavy.

Danielson a Van Aertryck si vyslúžili pozornosť už za svoj krátky film Ten Meter Tower (2016). Film groteskne zaznamenáva drobné situácie z príprav amatérskych plavcov pred skokom do vody z desaťmetrovej veže. Danielson je taktiež súčasťou spoločnosti Plattform Produktion, ktorá stojí za oceneným Trojuholníkom smútku (r. Ruben Östlund; 2022) a navyše Östlund je aj jedným z výkonných producentov samotného dokumentu.

Hoci v Zázračnom aparáte je materiál vzhľadom šírku záberu natlačený do krátkej stopáže, tento podnetný dokument plný archívnych záberov nastrihaných v novom kontexte vedy, politiky a etiky za vašu pozornosť rozhodne stojí. A nielen pre tých, ktorí sa filmu ako médiu venujú profesionálne.

And the King Said, What a Fantastic Machine (Dánsko / Švédsko, 2023, 85 min.)
Réžia: Axel Danielson, Maximilien Van Aertryck. Scenár: Axel Danielson, Maximilien Van Aertryck. Kamera: Mikel Cee Karlsson. Strih: Mikel Cee Karlsson, Axel Danielson, Maximilien Van Aertryck