OHNIVÁ OBLOHA

Nie každý filmový tvorca, ktorý sa pokúša o originálnu autorskú invenciu, uspeje. Nemecký režisér a scenárista Christian Petzold (Fénix, Tranzit) nás presvedčuje, že tieto pokusy nemusia byť premárnené. V snímke Ohnivá obloha, bez toho aby skĺzol do manierizmu, originálne prepája prvky katastrofického filmu s pocitovou charakterovou štúdiou.

V príbehu naplnenom sexuálnym napätím vytvára zaujímavú postavu mladého spisovateľa – samozvaného génia – ktorého tvorba je podkopaná jeho vlastnou precitlivenosťou a ctižiadostivosťou. Režisér však zatrpknutého hrdinu nesúdi. Voľne buduje filozofickú štúdiu, v ktorej centre stojí motív dívania sa – od nutkavého sliedenia, po odovzdanú kontempláciu.

Dvaja priatelia – spisovateľ Leo (Thomas Schubert) a fotograf Felix (Langston Uibel) – prichádzajú do letného domu pri Baltskom mory stráviť dovolenku a zároveň sa venovať umeleckej činnosti. Leo sa chce v kľudnej atmosfére uprostred lesa potrápiť s dokončením svojho druhého románu a Felix konečne nájsť tému pre fotografické portfólio.

Po príchode však v dome objavia zapnutú pračku, pohodené šaty a poháre s nedopitým vínom. Bol prizvaný tretí hosť – mladá a slobodomyseľná Nadja (Paula Beer), ktorá si v letovisku privyrába predávaním zmrzliny. O chvíľu sa však vyrojí závažnejšia katastrofa, než nespútaná žena v červených šatoch. Les náhle vzplanie a požiar na niekoľko dní zafarbí oblohu šarlátovou farbou. Katastrofa sa lesom približuje a stáva sa čoraz viac očividnejším nebezpečenstvom.

Lea však viac rozhodí neočakávaná prítomnosť Nadji a jej milenca Devida (Enno Trebs). Felix naopak vášnivo prepadne miestnej atmosfére a svoj fotografický projekt na chvíľu odsunie. Spolu s Nadjou aj jej milencom sa stane jedným z rušivých elementov nepríčetného a do notebooku zahľadeného Lea. Zatiaľ, čo trojica milostne experimentuje, Leo si v noci zakrýva hlavu vankúšom, aby aspoň trochu utlmil rušivé zvuky.

Petzold sa podľa vlastných slov nechal inšpirovať filmami Erica Rohmera a francúzskymi a americkými príbehmi o dospievaní odohrávajúcimi sa v lete. Jeho snímka primárne nestojí na naratívnych kvalitách, ale na impresionistickom mapovaní charakterov. Režisér sleduje psychologické väzby na pozadí bezstarostnej letnej atmosféry, ktorá je narušená ľudským narcizmom a zároveň ničivou prírodnou katastrofou.

V kontexte kritérií psychologického filmu však priateľstvu Lea a Felixa chýba dostatočná motivácia. Vzťah dvoch diametrálne odlišných postáv, ktoré si nemajú čo navzájom odovzdať, zanechá dojem vykonštruovanej tézy, skrz ktorú sa režisér pokúša modelovať svoju štúdiu. Čo však jeho snímke nemôžeme uprieť, je neokázalý spôsob kladenia filozofických otázok – o smrti, umeleckej tvorbe a ľudskej ctižiadostivosti.

Ohnivá obloha je filmom o umelcovi, ktorý sa nedokáže odovzdať prúdu života. Leo neustále všetkých špehuje, ale emocionálny náboj vo svojom okolí prehliada. V centre jeho pohľadu nie je záujem o prehĺbenie sociálnych väzieb, ale jeho vlastné ego. Leov pohľad je naplnený strachom o stratu vlastnej tváre, nie túžbou hlbšie a pravdivejšie poznať pozorovaný objekt. V tomto ohľade sa nedá uprieť herecký prínos Thomas Schuberta, ktorý presvedčivo stvárnil postavu afektovaného spisovateľa a zároveň ju obdaril krehkosťou.

Petzold vo svojej snímke ukazuje, že akokoľvek sa pokúšame od sveta dištancovať a zahrabať sa vo vlastnom egu, realita nás nakoniec dobehne a nemilosrdne s nami otrasie. Tento terapeutický šok nám v konečnom dôsledku otvára oči a umožňuje nám vidieť bdelejšie. Jedine po týchto otrasoch môžeme prekonať steny nášho vnútorného väzenia a preskúmať náš narcizmus. Pri sledovaní Petzoldovej ironickej snímky sa dokážeme nad afektami mladého spisovateľa pousmiať, no v lepšom prípade ich sebakriticky uplatniť.

Roter Himmel (Nemecko, 2023, 102 min.)
Réžia: Christian Petzold. Scenár: Christian Petzold. Hrajú: Thomas Schubert, Paula Beer, Enno Trebs, Langston Uibel, Matthias Brandt...