MAMACRUZ

Španielska komediálna dráma Mamacruz premiérovala začiatkom roku na festivale v Sundance, v rámci ktorého bola nominovaná na cenu Grand Jury Prize. Na veľkých plátnach si ju slovenskí diváci aktuálne môžu pozrieť vďaka distribučnej spoločnosti ASFK. Tretí celovečerný film venezuelskej scenáristky a režisérky Patricie Ortega prináša naoko kontroverznú tému - znovuobjavenie sexuality a skrytých túžob u ženy v pokročilom veku.

Hlavnou hrdinkou príbehu je Cruz, oddaná katolíčka, ktorá vedie v španielskej dedinke usporiadaný a pomerne stereotypný život. Dni trávi pravidelnými návštevami na omšiach, zveľaďovaním svätých sošiek v kostole, mĺkvymi raňajkami s manželom či starostlivosťou o vnučku Viki. Dospievajúce dievčatko vyrastá v dočasnej opatere starých rodičov, zatiaľ čo sa jej matka Carlota rozhodla nasledovať vlastné sny a snaží sa vo Viedni presadiť ako profesionálna tanečnica.

Cruz si niekde hlboko v podvedomí uvedomuje, že aj napriek vyššiemu veku by si jej život zaslúžil štipku vzrušenia a tak aspoň z bezpečného prostredia domova, kde ju nikto nesúdi, dychtivo sleduje nikdy nekončiace vášnivé osudy hrdinov z telenoviel. Z tranzu ju občas vyruší iba hlasné chrápanie manžela, ktorý leží obďaleč na gauči, pričom na žiadnu inú aktivititu, ktorá by mu mohla výraznejšie zvýšiť adrenalín, nemá ani len pomyslenia. Cruz sa v jeden večer, pri nemotornej práci s tabletom, bežne využívajúcim na komunikáciu s dcérou, omylom preklikne na porno stránku. Náhodná šteklivá scéna, ktorá sa automaticky spustí, v staršej žene odrazu prebudí prekvapivé túžby a rokmi potláčanú sexualitu.

Vo výsledku je veľmi potešujúce, že režisérka a súčasne spoluscenáristka snímky Patricia Ortega, dokázala intenzívne navnímať, ako k tejto krehkej téme pristúpiť. Ako správne uchopiť obraz ženy, ktorá na starobu objavuje svoje telesné potreby a naplno prežíva radosti mladosti bez toho, aby sa dostavil neželaný efekt zosmiešnenia a prílišného pobúrenia. Hoci sa primárne pohybuje v komediálnom žánri a v priebehu deja opakovane prichádza aj k úsmevným momentom, v očiach diváka nevyvolávajú odpor. Práve naopak, dopomáhajú k vcíteniu sa do babičky Cruz, ktorá má právo aj vo svojom pokročilom veku viesť plnohodnotný život. Jej cesta k oslobodeniu tela i duše je zobrazená láskavým spôsobom, do ktorého režisérka vložila citeľný rešpekt i obdiv k odvahe hlavnej hrdinky.

Filmu výrazne dominujú ženské predstaviteľky na čele so samotnou Cruz. Stvárňuje ju výborná a silne autentická Kiti Mánver (Rozorvané objatia, 2009). Mužské postavy takmer absentujú. Menší priestor dostáva akurát manžel Padre (Chema del Barco), no i ten sa nám vo väčšine scén predstavuje nezúčastnene, s výrazom rezignácie alebo rovno ponorený do hlbokého spánku. Hoci by sa z uvedeného mohlo zdať, že Mamacruz je snímkou určenou pre striktne vymedzenú skupinu, opak je pravdou. Prínosná dokáže byť aj pre mladšie publikum a aj pre mužov ako pomyselný návod k lepšiemu pochopeniu nežnejšieho pohlavia, ktoré s pribúdajúcim vekom stráca sebavedomie.

Silnou stránkou vskutku jednoduchého príbehu sú najmä emócie, ktoré odovzdáva. Mamacruz je feel-good filmom. Oslavou ženskej slobody a vzájomnej pomoci. Divák je svedkom prerodu vierou a sociálnym prostredím potlačovanej Cruz, ktorá odkladá svoj rokmi nosený stiesňujúci korzet a prestáva zapaľovať sviečky na očistu svojich hriechov. Začína si uvedomovať, že aj v starobe možno nájsť priestor pre zmyselnosť a vlastné potreby a nie je dôvod sa za nich hanbiť. Práve scény odohrávajúce sa na kurze sexuálnej výchovy prekvapia tým, aká hmatateľná sila a vzájomná ženská súdržnosť z nich vyžaruje.

Vydarená je aj kamera (Fran Fernández Pardo), ktorá častokrát nahrádza dialógy. Pohľad na manželov v spálni cez predelený odraz v zrkadle či pravidelné hovory s dcérou prostredníctvom tabletu naznačujú emočnú vzdialenosť medzi Cruz a jej blízkymi. Zatiaľ čo v byte, v ktorom žije svoj monotónny život, sa odohráva veľa scén v polotieni, jej novoobjavený vonkajší svet hýri farbami a teplým svetlom, symbolicky pripomínajúcim osvietenie.

Za zmienku stojí aj pomerne originálne prepojenie témy s náboženskými soškami, ktoré Cruz pre miestny kostol upravuje a šatí. Vďaka detailným záberom a správnemu uhlu kamery pôsobia pootvorené Ježišove pery a jeho tmavé prižmúrené oči odrazu prekvapivo zvodne a vábivo. V soške Panny Márie po Cruzinom vylepšení (pridaním výrazného rúžu na pery a kvetinového venca do vlasov) zas uvidí nejeden divák novú verziu Fridy Kahlo.

Mamacruz je vkusným, zábavným a tematicky osviežujúcim počinom, ktorý pravdepodobne do kín veľa divákov nenaláka, no stojí za to si ho pozrieť. Mnohým ženám môže dodať potrebné sebavedomie a navrátiť chuť žiť naplno. Je to príbeh o tom, že človek môže dozrieť v každom veku a hoci starobou mnohé veci odchádzajú, city medzi nich rozhodne nepatria.

Mamacruz (Španielsko, 2023, 84 min.)
Réžia: Patricia Ortega. Scenár: Patricia Ortega, José Ortuño. Hrajú: Kiti Mánver, Chema del Barco, María José Mariscal, Pepe Quero, Loles Gutiérrez, Silvia Acosta, Paula Díaz ...