DROZD V ČERNIČÍ

Etero má 48 rokov, malý obchod v ošarpanej gruzínskej dedinke, kde prežila celý svoj život, a samotu – ktorú si, na nepochopenie všetkých navôkol, užíva a stráži. Keď sa však pri oberaní milovaných ostružín z ničoho nič ocitne na hranici smrti, čosi sa v nej pohne. Toho dňa nadviaže prvý ľúbostný vzťah vo svojom živote a nikdy už pre ňu nebude nič také ako doposiaľ. Švajčiarsko-gruzínska dráma Drozd v ostružinách rozpráva nevšedný, drsný a súčasne hrejivý príbeh ženy, ktorá ide proti konvenciám. Stretnúť sa s ním môžete teraz aj v našich kinách.

Etero (Eka Chavleishvili) má za sebou ťažké detstvo s tyranským otcom, bezohľadným bratom a tieňom matky, ktorá zomrela krátko po jej narodení. Azda aj preto sa nikdy nevydala. Rozhodla sa miesto toho žiť sebestačne, hrdo a pokojne v rodnom dome, prevádzkujúc skromný (a jediný) obchod v dedine. Hoci ona sama je s týmto osudom dokonale zmierená, okolie si ju pre jej osamelosť, považovanú za čudáctvo, neprestáva doberať.

Miestne ženy nevidia na jej hrdosti či sebestačnosti nič obdivuhodné. Vnímajú ju ako starú bezdetnú pannu bez zmyslu života a dávajú jej to aj patrične najavo. Rady sa tiež vysmievajú jej plnšej postave, nezáujmu o vonkajšiu parádu a mlčanlivosti. Od ich štipľavých rečí Etero najradšej uteká k divým ostružinovým kríkom, ktoré rastú na útese riečneho kaňonu kúsok za dedinou.

Jedného dňa ju však zaujme na ostružinách drozd, stratí rovnováhu a padá dole prudkým zrázom, pod ktorým ju čaká istá smrť. Ako zázrakom sa jej podarí pád zastaviť a vyliezť späť do bezpečia. Tento zážitok však akoby Etero nalial do žíl novú chuť žiť – a zažiť aj veci, ktoré si dosiaľ pragmaticky odopierala. Napríklad aj lásku a intimitu, ktorou vzápätí vzplanie k ženatému zásobovateľovi Murmanovi (Temiko Chichinadze). Hoci sa navonok v Eterinom živote nič nemení, vnútri dosiaľ priam stoicky vyrovnanej ženy to začína vrieť.

Drozd v ostružinách je na prvý pohľad nenápadný film, ale o to príjemnejšie prekvapí svojou jemnou silou, presvedčivosťou a oduševnenosťou. Stredobodom jeho kúzla je pritom samotná Etero – krásne celistvá, hrdá a hĺbavá postava, ktorá zo seba v každej scéne poodhalí niečo nové a divák si ju postupne zamilováva. Výborná Eka Chavleishvili v úlohe ženy, ktorá toho viac povie pohľadom než slovami, exceluje a vyslúžila si svojím výkonom napríklad aj nomináciu na Európsku filmovú cenu pre najlepšiu herečku.

Film, ktorý mal svetovú premiéru vlani na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, však vtiahne aj svojím príjemne pomalým, trpezlivým tempom a vizuálnym pôvabom. Oboje pekne ladí s literárnym pôvodom príbehu, ktorý pochádza z pera gruzínskej spisovateľky a aktivistky za ženské práva Tamty Melashvili. Režijne zase za príbehom stoja Elene Naveriani, otvorene sa hlásiaci k nebinárnosti. Práve témy vzopretia sa rodovým stereotypom sú, napokon, zásadné aj pre príbeh Etero, tvrdošijne odmietajúcej tradičnú ženskú rolu, ktorú sa jej konzervatívna vidiecka spoločnosť snaží vnútiť.

Škoda len, že jej skúsenosti a myšlienky, respektíve myšlienky autorky knižnej predlohy, film tu a tam podáva až príliš doslovne, dovysvetľujúc ich divákovi monológmi či dialógmi, ktoré sa citeľne odohrávajú pre kameru. Zaujímavou vsuvkou sú, naopak, krátke snové zhmotnenia Eteriných predstáv a pocitov – ako napríklad, keď po riskantnom pošmyknutí sa na zráze vidí samú seba ležať v rokline ako chladnúcu mŕtvolu.

No a rozhodne sa film tiež oplatí dopozerať až do konca, kedy si scenár pre Etero aj diváka pripravil poriadne prekvapenie. Drozd v ostružinách je, napokon, sám o sebe príjemným prekvapením a zaujímavým filmovým zážitkom, ku ktorému sa dá v mysli ešte dlho vracať.

Blackbird Blackbird Blackberry (Gruzínsko / Švajčiarsko, 2023, 110 min.)
Réžia: Elene Naveriani. Scenár: Elene Naveriani, Nikoloz Mdivani. Hrajú: Eka Chavleishvili, Teimuraz Chinchinadze ....