TÍ, KTORÍ TANCUJÚ V TME

Byť nevidiacim, no žiť naplno? Šestica mladých zrakovo postihnutých ľudí vo filme Tí, ktorí tancujú v tme vyvracia všetky stereotypné predstavy o tom, aké to je žiť bez zraku. Najnovší dokumentárny film oceňovanej režisérky Jany Ševčíkovej mal premiéru na IDFF Jihlava a môže sa tiež popýšiť víťazstvom na Varšavskom filmovom festivale. Teraz ho môžete vidieť aj v našich kinách.

Zuzana vidí len slabé obrysy svojho okolia – pri správnom svetle a uhle o čosi viac na obrazovke mobilu. Napriek tomu sa rozhodla precestovať svet a užíva si to na maximum. „Ľudia sa ma pýtajú, prečo cestujem, keď nevidím. A ja sa ich pýtam – a vy prečo necestuje, keď vidíte?“, vraví energická mladá žena, ktorá je jednou zo šestice protagonistiek a protagonistov hádam najoptimistickejšieho a najinšpirujúcejšieho dokumentárneho filmu o nevidiacich, aký sme mohli za dlhý čas na plátnach kín vidieť. Ďalšou z nich je pianistka Pavla, ktorá o zrak prišla ešte pri narodení. Šťastie našla v spoločnej domácnosti so staršou partnerkou a niekoľkými štvornohými miláčikmi. Paradoxne, opraty pri starostlivosti o ich každodenné fungovanie niekedy preberá sama, keď jej partnerku prepadnú úzkosti a depresie.

Cilka a Lukáš sú mladý pár nevidiacich, ktorí sa so „životom v tme“ pasujú spoločne. Hoci sa nikdy na vlastné oči nevideli a ich samostatnosť do veľkej miery závisí od ich vodiacich psov, ich životy nie sú tým našim až také vzdialené. Práve si, napríklad, zariaďujú vysnívané spoločné bývanie. Ani sedlár Pavol sa nenechá svojou nevidomosťou odradiť od samostatného či dokonca adrenalínom nabitého života. Keď práve nestrihá ovce, preháňa sa spokojne po strmých lúkach na svojom statku na motorke. Maratónec Ondra, ktorý o zrak celkom prišiel až v 20 rokoch, sa okrem svojho znevýhodnenia musí vyrovnávať ešte aj so smrťou milovanej partnerky. Aj na jej počesť sa rozhodol uskutočniť monumentálny beh, ktorý čiastočne zaznamenáva aj kamera režisérky Jany Ševčíkovej.

Držiteľka Českého leva (Opri rebrík o nebo, 2014) vyskladala z osobných príbehov a intímnych výpovedí svojich protagonistov mozaiku, ktorá život so zrakovým postihnutím približuje predovšetkým cez elementárnu ľudskosť, nezdolnosť vôle žiť a húževnatosť. Z filmu sála neskutočná energia – iste je to dané aj tým, že jej aktéri sú všetko mladí ľudia, navyše, vysoko aktívni, tvoriví, vtipní, otvorení a s autentickým prejavom. Okrem ich ambícií a obdivuhodných úspechov môžeme vidieť aj ich starosti a trápenia: pochybnosti, životné zmeny, rozpady vzťahov. Zisťujeme tak, že život ľudí bez zraku vlastne aj napriek mnohým špecifikám má so životmi nás vidiacich stále viac podobností než rozdielov.

Film, nakrútený v efektom čiernobielom formáte a sprevádzaný originálnou hudbou Moniky Načevy, je okrem svojho pútavého a inšpiratívneho obsahu aj príjemne sviežim audiovizuálnym zážitkom. Kamera režisérkinho dvorného spolupracovníka Jaromíra Kačera prekladá portréty protagonistov s náladovými zábermi prírody a krásnych miest, kde sa práve nachádzajú. Poetické vsuvky zase filmu dodávajú jemnú melanchóliu, ktorá jeho všeobecný optimizmus a pozitívnu atmosféru vkusne vyvažuje.

Iste, ide o silne štylizovaný, plne kontrolovaný, starostlivo postrihaný a vyskladaný obraz života reprezentatívnej vzorky protagonistov so zrakovým postihnutím, ktorý možno nereflektuje život s týmto hendikepom v celej jeho šírke a rozsahu. Tí, ktorí tancujú v tme je však všestranne inšpiratívnym a príjemne empatickým filmovým zážitkom, ktorý vás nabije pozitívnou energiou a presvedčením, že s trochou vôle a nadhľadu život stojí za to žiť, aj keď práve nedostaneme na ruku tie najlepšie karty.

Ti, kteří tancují v tmě (ČR, 2022, 78 min.)
Réžia: Jana Ševčíková. Scenár: Jana Ševčíková. Kamera: Jaromír Kačer. Strih: Lucie Haladová. Zvuk: Pavel Dvořák, Michal Míček, Jaroslav Jehlička, Ivan Horák. Hudba: Monika Načeva, Alan Vitouš