BIRTHDAY GIRL

Dánsky režisér Michael Noer sa vo svojej novinke Birthday girl rozhodol kopnúť do osieho hniezda spoločenskej komfortnej zóny v podobe témy, ktorej necitlivé či hrubé zaobchádzanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Noer si tak ako leitmotív čerstvej snímky vybral tematiku sexuálneho napadnutia a zasadil ho do netradičného až trilerového prostredia turistickej megalode unášajúcej sa búrkou v anonymnom priestore medzinárodných vôd.

Režisér si tak vzal do filmového hľadáčiku dôležitú tému súčasnosti, no zároveň krehký a citlivý motív, ktorý sa pod nešťastným režisérskym uchopením môže stať na jednej strane nebezpečnou vykostenou karikatúrou reality alebo jednorozmernou agitkou.

Samotný Noer si ale uvedomuje, že sa nachádza na tenkom ľade a uplietol si na seba bič diela, ktoré sa snaží kráčať po vlastných nohách, no zároveň kopíruje reálne trendy a témy, na ktoré musí reagovať. Autor si pomáha žánrami a ústredný incident až Rašómonovsky (film Akiru Kurosawu) pitvá rôznymi pohľadmi a perspektívami hlavných protagonistov. Do určitej miery si síce odhryzol priveľké sústo, no sympatickým je odvaha pustiť sa do takto spoločensky saturovanej problematiky.

Antidetektívka s presahom

Nanna sa rozhodne svojej dcére Cille dokázať, že je rodičom tiktokovej generácie a spolu s jej kamarátkou Leou ich zoberie na megalomanskú výletnú plavbu s cieľovou destináciou Bahamy. Nejde len o bežnú rodinnú dovolenku, ale Cille počas tripu oslavuje svoju osemnástku. Rodinná idylka ale nie je ideálna a postupne zo vzťahu matka-dcéra presakujú rôzne trpké čriepky minulosti, ako výčitky, rozvod či Cillin nový priateľ.

Trojica ale zahodí starosti za hlavu a rozhodnú si užiť exotický výlet so všetkým čo k tomu patrí. Nanna, ktorá sa za každú cenu chce pred dcérou prezentovať ako cool mama roka urobí niekoľko nerozvážnych rozhodnutí, ako keď neplnoletým dievčatám podpultovo dopraje more drinkov. Noer sofistikovane počas úvodnej hedonistickej žúrky prilieva do deja horľavé ingrediencie a postupne tak expozícia speje do katastrofálneho zauzlenia.

Režisér stupňuje medzi matkou a Cille napätie a tlačí stále viac a viac na mokvajúcu ranu vzťahu. Prihodí do deja záhadného Nóra Kevina, ktorý sa na lodi lúči so slobodou a výrazne podkope Cilline priateľstvo s Leou. Zatiaľ čo Nanna sa nechová ako matka vystrihnutá zo žurnálu, nachádza po prebdenej noci Cille v delíriu na palube lode. Tá tvrdí, že má totálny výpadok a nič si nepamätá, no postupne vysvitne, že bola sexuálne napadnutá.

Nanna ihneď koná, zburcuje posádku a lekára a dej sa preklopí do netradičnej kriminálky. Nanna tak v úlohe samozvanej vyšetrovateľky pátra, čo sa stalo počas párty a bojuje tak s byrokratickým molochom pravidiel zaoceánskej lode, predsudkami, vlastnou náturou, ale aj zahmlenými a nejasnými spomienkami svojej dcéry.

Klaustrofobická nočná mora

Noer tak odštartuje klaustrofobickú antidetektívku, ktorej silné žánrové výrazivo sa stane dominantnou stránkou snímky. Zároveň ju ale čiastočne zacyklí v guláši miniepizódiek a repetitívnych scén. Výrazným plusom je zasadenie. Zaoceánska loď tak postupne variuje stokrát ohratý naratív Vraždy na Níle, no Noer tu nahradí klasickú vraždu sexuálnym kriminálnym činom, čo snímku posúva do nových významových vôd a odlepuje z nej nálepku klasickej „krížovkárskej“ detektívky z kuchyne Agathy Christie.

Zomknuté a uzavreté interiéry a ich klaustrofobickoť umocňuje kamera. Tá sa častokrát drží protagonistov ako kliešť a „nacucáva“ sa na nich až v nepríjemných a nekomfortných polocelkoch a detailoch. Noer hutnú atmosféru zároveň pumpuje neutíchajúcim hurikánom, ktorý len podčiarkuje elektrizujúcu frustrujúcu náladovosť snímky a nálad hlavných hrdiniek na čele s Cille.

Noer si nič neuľahčuje a okrem komplikovaného motívu sexuálneho útoku sa rozhodol posiať dej partičkou nesympatických hrdinov a hrdiniek. Tí častokrát pôsobia arogantne, nelogicky či skrátka len nesympaticky. O to komplikovanejšie bolo pre režiséra publiku uchopiteľne a zrozumiteľne opísať kľúčovú zápletku.

Hlavná linka totiž nie je naservírovaná divákovi čiernobielo na striebornom podnose. Cille počas snímky totiž urobí viacero rozhodnutí, na základe ktorých nie je na pochybách len lodný personál, ale aj samotný divák. Publikum chce s dievčaťom sympatizovať, no autori mu to neuľahčujú a vo filme tak otvoria viacero aj nepopulárnych tém súvisiacich práve s problematikou sexuálnych napadnutí.

Film si berie na mušku reálne frázy a dojmologické súdy expertov na všetko, ktorí sa v reálnom svete vedia švihom kúzelnej paličky pretransformovať z odborníkov na vojnu, pandémiu či migračnú krízu na znalcov sexuálnych trestných činov. Noer tak analyzuje dôležité nešváry ako zľahčovanie statusu obete, ale aj niektoré tienisté stránky hnutia meetoo.

Noer sa tak rozhodol v žánrovom kabátiku upozorniť na zásadný spoločenský neduh. A to nazeranie na dôležitú problematiku sexuálnych zločinov akousi deformovanou optikou. Keď sa samotný čin utopí v balaste byrokracie, predsudkov a nelogicky a paradoxne sa slučka podozrenia nesťahuje okolo vinníka ale obete.

Birthday Girl (Dánsko, 2023, 95 min.)
Réžia: Michael Noer. Scenár: Jesper Fink, Michael Noer. Hrajú: Trine Dyrholm, Flora Ofelia Hofmann Lindahl, Herman Tømmeraas, Maja Ida Thiele ...