BAMBI |
BAMBI |
Jelenček Bambi patrí k najikonickejším (nielen) filmovým zvieratám. Najväčšiu zásluhu na tom má samozrejme legendárny animák z produkcie Walta Disneyho. Aj po vyše ôsmich dekádach ide o krásnu rozprávku s osobitou poetikou, presahom aj temnejšími podtónmi. Vychádza z knihy budapeštianskeho rodáka Felixa Saltena (Josefína Mutzenbacher…ehm).
Predlohu som nečítal, takže neviem povedať ako sa od nej klasický kúsok líši. Po pozretí novej verzie ale musím konštatovať, že ma dávno tak neznalosť zdrojového materiálu nemrzela. Rád by som totiž vedel, kde sa nový francúzsky projekt od predlohy a animovanej adaptácie odďaľuje.
Príbehovo je všetko po starom. Bambi sa narodí, vyrastá, spoznáva krásy aj nástrahy života a potom to nejako skončí. Zaujímavosť novej adaptácie ale nesúvisí s podaním príbehu. Ale jeho formou.
Bambi: príbeh zo života v lese je totiž koncipovaný ako prírodopisný dokument. Režisér Michel Fessler natočil mimoriadne podnetný projekt. Ako to vyzerá v praxi? Nedočkáme sa CGI kúziel ako v “hraných” remakoch Levieho kráľa alebo Knihy Džunglí. Sledujeme skutočné zvieratá v skutočnom lese. Nezaznie tu ani jediné slovo dialógu a celým filmom nás doprevádza vysvetľujúci voiceover (v slovenskom dabingu Helena Krajčiová).
Výsledkom je, že pocitovo pozeráme skutočne na nejaký prírodopisný dokument v štýle Microcosmosu alebo Putovania tučniakov. Je to mimoriadne ambiciózny a zaujímavý koncept a ja tlieskam tvorcom za odvahu. Funguje to fantasticky a po chvili zabudneme, že ide o vymyslený príbeh. Po ďalšej chvíli sa však ukáže, že tá originálna forma je bohužiaľ aj najväčšou achilovou pätou projektu.
V plnej sile sa totiž ukáže, že Bambiho príbeh je až príliš obyčajný a bez pozlátka preštylizovaných zvieratiek a formy nedokáže potiahnuť celovečernú stopáž. Na to je príliš nekonfliktný a až príliš prírodopisný. Teda aspoň v tejto podobe.
Prílišná dokumentárna forma sa zbavuje výrazových prostriedkov podporujúcich dobrodružstvo, humor, smútok aj napätie. Zvieratá na plátne sú “iba” zvieratá a bez výraznej mimiky a zdieľania pocitov nedokážu preniesť na diváka očakávané emócie. A pritom obsahuje pasáže, kde to funguje a ukazuje sa, čím asi chcel celý projekt byť.
Ide o scény, keď tvorcovia upustia od širokých záberov sledujúcich zvieratká a začnú používať kameru a strih kreatívnejším spôsobom. V slede detailov a polodetailov sa k “postavám” dostávame dostatočne blízko, aby sme sa dokázali prevteliť do ich kože a pocitov. Napríklad pri scénach s otcom a ukázaním jeho majestátnosti. Tie patria k mimoriadne vydareným a pôsobivým. Takýchto sekvencií je ale bohužiaľ minimum.
Naproti tomu scény ako úmrtie matky alebo boj s nástrahami v podobe ľudí nemajú tak odzbrojujúci efekt ako by sa mohlo zdať. Tam, kde sa Disneymu podarilo vytvoriť nezabudnuteľné momenty, tu sú iba ďalšou epizódkou v živote jeleňa.
V podobných prípadoch by mohla mnohému pomôcť hudba, no ani tu sa Fessler nedočkal adekvátnej podpory. Kompozícia Laurent Perez del Mar (Červená korytnačka) je málo kreatívna, úderná aj melodická. Tu sa producenti predsa len mohli buchnúť po vrecku a zaplatiť nejakého klasika z Hollywoodu, aby dokázal svojou partitúrou potiahnuť aj množstvo nevýrazných pasáží. Na prvú mi napadol (pri spomienke na otváraciu sekvenciu Dinosaura) James Newton Howard.
Režisér a scenárista v jednej osobe nenašiel správne ladenie medzi (pri komerčnom filme) do značnej miery experimentálnou formou a strhujúcim diváckym zážitkom. Dokonca vypadla aj scéna záverečného požiaru, ktorá mohla dramatický potenciál a výsledný dojem posunúť omnoho vyššie. Z produkčného hľadiska však ide o veľmi pochopiteľnú voľbu.
Ale nechcem film zhadzovať za to, čím mohol byť. Jeho komornosť mu v tejto podobe svedčí a pred očami majú diváci v rámci detského filmu naozaj netradičný zážitok. Potešila takisto skromná dĺžka. Film má menej než 80 minút, takže nestihne nudiť.
Verím, že na papieri to celé mohlo vyzerať úplne super a ja som sa na takéto poňatie klasického príbehu možno až príliš tešil. Pokiaľ teda máte radi prírodopisné dokumenty a trochu experimentálnejší prístup k diváckym filmom, môžete si pokojne nejaké bodíky pripočítať.
No ak idete do kina s očakávaním hraného remaku animovanej klasiky, pôjdete s hodnotením omnoho nižšie. V tomto prípade platí, že musíte vedieť, na aký druh filmu sa do kina vyberiete. Ja som s hodnotením v strede. Mám veľmi rád podobné experimenty, no divácku spokojnosť si predstavujem inak.
Bambi: príbeh zo života v lese je zaujímavý film. Má kreatívny koncept, no nie je dotiahnutý a občas vyložene nefunguje. Ide o projekt, ktorý si veľmi cením, no výsledok ma nenadchol. Na druhej strane nemám problém vám ho odporučiť, pokiaľ chcete vidieť klasický príbeh v trochu inej podobe.
Bambi, l'histoire d'une vie dans les bois (Francúzsko, 2024, 85 min.)
Réžia: Michel Fessler. Scenár: Laurence Buchmann, Michel Fessler, Tristan L'Hermite, Felix Salten.