CHLAD

V rámci tohtoročnej prehliadky Scandi sme si posvietili na mysterióznu žánrovú zmes z Islandu. Detektív Ódinn otvára zabudnutý prípad z roku 1984, kedy vo výchovnom ústave Krókur za nejasných okolností zahynuli dvaja chlapci. Prípad uzavreli ako nešťastnú nehodu. Ako to býva, vyšetrovanie sa začína preplietať so súkromím. Ódinn je abstinujúci alkoholik a po tragickej smrti manželky sám vychováva 13-ročnú traumatizovanú dcéru, pričom mu kde-tu vypomáha svokra.

Od prvých scén je cítiť, že Islanďan Erlingur Thoroddsen je kariérne odchovaný na hororovom žánri. Na konte má tri samostatné, nie však úplne najlepšie hodnotené strašidelné kúsky (Child Eater, Priepasť, The Piper) a jednu účasť na poviedkovom projekte (Patient Seven). K svojím snímkam si sám píše scenáre a tento raz adaptoval bestseller islandskej spisovateľky Yrsy Sigurðardóttir. A papierovo to vyzerá na jeho „najambicióznejšiu“ látku, ktorá popri jeho „domovskom“ žánri v sebe spája i detektívny thriller a drámu z prostredia neúplnej rodiny.

Po kratučkom zoznámení sa s postavami štartuje flashbacková línia a presúvame sa do izolovanej polepšovne pre neplnoletých chlapčenských delikventov, kde sledujeme počínanie si mladej chyžnej Aldís, pracujúcej medzi samými chlapcami a pre despotický pár, ktorý zariadeniu na samote šéfuje.

Až neskôr začne súčasnosť s Ódinnovým pátraním plynúť paralelne ruka v ruke s retrospektívou. Je dôležité zdôrazniť, že až v 50. minúte sa hrdina dostáva na miesto činu, takže expozícia je veľkorysá a žiaľ nezužitkovaná. Viac priestoru sa tu venuje „ľakačkám“ a budovaniu desivej atmosféry než postavám a príbehu. Navyše, máločo sa zistí detektívnym vyšetrovaním, väčšina sa prezradí vo flashbackoch.

Kým v niektorých scénach funguje symbióza detektívky a hororu, neskôr, keď sa začnú zakrádať rodinné témy, cítiť plytkosť scenára. Témou príbehu sú démoni minulosti, ktorí dobiehajú každú z kľúčových postáv. Niekto si zásadnú udalosť z objektívnych dôvodov nepamätá, niekto niečo tají alebo potláča, a iní sú už zasa za zenitom. Na každého však dopadá tieň minulosti a tieň ako taký je tiež motívom nadprirodzenej časti príbehu.

Herecká zložka nestrhne, ale je obstojná. Najviac vyniknú ženské protagonistky retrospektívneho fragmentu: ťažko skúšaná Aldís (Elín Hall), ktorá sa vzoprie „osudu“ aj tyranom a samotný zlomyseľný párik podivínov, najmä však jeho ženská polovička Lilja v desivom prevedení Selmy Björnsdóttir. Zapamätateľná je však i dcérina babička, ktorú stvárňuje Halldóra Geirharðsdóttir, známa zo Ženy v boji (2018).

Po technickej stránke ide o priemerné remeslo: kamera si svoje odvedie a občas zaujme nápaditou kompozíciou v interiéri (ale nič, čo by sme bežne pri hororových scénach nevideli), viac zaujme strih pri prechodoch z minulosti do prítomnosti, a naopak.

Hororový tvorca sa nezaprel a po štyroch zárezoch aj do svojej novinky, ktorá mala rozhodne na viac, prepasíroval hororové prvky. Chlad je tak islandským mixom mrazivej detektívky, duchárskeho príbehu a rodinnej drámy, kde je škoda, že výrazne prevláda predsa len „pokleslý“ žáner a jeho formy kazia dojem z inak nie márnej látky.

Kuldi (Island, 2023, 98 min.)
Réžia: Erlingur Thoroddsen. Scenár: Erlingur Thoroddsen. Predloha: Yrsa Sigurðardóttir. Kamera: Brecht Goyvaerts. Hrajú: Jóhannes Haukur Jóhannesson, Elín Hall, Selma Björnsdóttir, Halldóra Geirharðsdóttir, Sara Dögg Ásgeirsdóttir, Mikaeluys Kaaber a ďalší