MOSTY

„Istanbul je miestom, kam ľudia chodia zmiznúť“, povzdychne si staršia žena, ktorá sa vydáva na cestu za hľadaním stratenej rodiny. Mosty, najnovšia snímka Levana Akina, ponúka citlivý a empatický pohľad na tému identity, odcudzenia a hľadania prijatia. Po svetovej premiére na Berlinale a slovenskej predpremiére na Cinematiku sa film dostal do našich kín na začiatku februára 2025.

V hlavných úlohách excelujú Mzia Arabuli a Lucas Kankava, ktorí stvárnili nesúrodú dvojicu na ceste z gruzínskeho Batumi do Istanbulu. Arabuli ako Lia, mierne konzervatívna učiteľka na dôchodku, ktorá sľúbila svojej umierajúcej sestre, že nájde jej zavrhnutú dcéru Teklu. A Kankava ako stratený dvadsaťročný mladík Achi, ktorý sa vymyká tradíciám a víta každé dobrodružstvo, ktoré ho môže dostať z malomesta preč, a ktorý taktiež niekoho hľadá. Vďaka spoločnej ceste sa ani jeden pri svojom pátraní necíti sám.

Režisér Levan Akin, známy precíznym vykreslením emócií a sociálnych konfliktov, vo svojich Mostoch ponúka hlboký ponor do generačného rozdielu hlavných hrdinov, a to v ponímaní hodnôt ako aj sveta. Jeho Istanbul nie je len turistickou pohľadnicou, ale mestom, kde sa osudy pretínajú, rozchádzajú a niekedy i liečia. Režisérov zámer podporuje tiež kamera Lisabi Fridellovej zachytávajúca ulice plné kontrastov, kde vône trhovísk sa miešajú s tieňmi osamelosti. Každá tvár na plátne má svoj vlastný príbeh, ktorý sa môže rozprávať, hoci je obyčajný a zdanlivo nepodstatný. Je to ako keď cestujete v autobuse a pozorujete ľudí okolo seba.

Gruzínsky rodák Akin, ktorý už roky žije vo Švédsku, formuje svoje postavy s pozoruhodnou presnosťou a autenticitou. Jeho postavy nepôsobia prehnane a dej si zachováva pevné jadro počas celého trvania filmu. Divák tak získava jedinečný pohľad do miestnej trans komunity a lepšie chápe každodenné výzvy, ktorým čelia. Film Mosty ponúka aj niekoľko drsných a emocionálne silných momentov, ktoré však nepôsobia prehnane, ale sú podané citlivo a s hlbokou ľudskosťou.

Akin sa vyhýba prebytočným dialógom, svoje postavy necháva hovoriť gestami, pohľadmi a vnútorným prežívaním. Mzia Arabuli podáva excelentný výkon. Jej zdanlivá prísnosť ustupuje a postupne odhaľuje zložitú zmes emócií, ktoré ju poháňajú vpred. Jej hnev, zúfalstvo, odpor ako aj výčitky sú presvedčivé práve preto, že zostávajú nevyslovené. Lia má voči Teklinmu životu zmiešané pocit. Filmu prospieva, že Lia jej nové usporiadanie života prijíma a nedomáha sa vysvetlení. Je tak ideálnou predstaviteľkou prijímajúceho člena rodiny, ktorý sa nepýta prečo a novú identitu netere nesúdi a prijíma s empatiou. Naopak Kankava prináša do filmu sviežosť a mladícku náladovosť, ktorá je miestami poburujúca, ale v konečnom dôsledku prínosná. Obaja herci sú skvelí a vo svojich prejavoch mimoriadne autentickí.

Dôležitou osobou v príbehu sa stane Evrim (Deniz Dumanli), transrodová aktivistka a sexpracovníčka, ktorá spočiatku v pomoci pri hľadaní Tekly váha. Avšak práve ona predstavuje reálny obraz trans komunity v Turecku a odhaľuje realitu, ktorá je omnoho komplexnejšia, než si Lia (a mnohí z nás) dokáže priznať. Vidíme jej vlastný boj, ktorý ani v metropole ako Istanbul nie je zďaleka vopred vyhraný. Aj keď je so svojou rodovou identitou stotožnená, stále nie je všetkým bojom koniec. Dôležité je mať okolo seba primajúce a akceptujúce prostredie, vytvoriť si záchytnú sieť.

Hoci sa film dotýka tém ako transfóbia, konzervatívne hodnoty a generačné rozdiely, nerobí to s moralizujúcim podtónom. Namiesto toho ponúka priestor na premýšľanie. Sondovanie do vzťahov medzi generáciami je vo filme spracované subtílne a prirodzene. Film zároveň dáva hlas utečencom a ľuďom bez domova, z ktorých mnohí medzi nami blúdia a zostávajú neviditeľní.

Film prináša katarziu, ale nie odpovede. Ako v každom dobrom príbehu ide viac o cestu, ako o cieľ cesty. Mosty neponúkajú jednoznačné riešenia, ale naznačujú, že zmena môže začať už v malých krokoch a v schopnosti chápať, že skutočné priateľstvo a rodina sa nemusia vždy kryť s tým, čo nám určujú konvencie. Je to film, ktorý ostane v mysli diváka dlho po skončení titulkov.

Passage (Švédsko / Dánsko / Francúzsko / Turecko / Gruzínsko, 2024, 106 min.)
Réžia: Levan Akin. Scenár: Levan Akin. Hrajú: Mzia Arabuli (Lia), Lucas Kankava (Achi), Deniz Dumanli (Evrim) a ďalší