TÁ DRUHÁ

Česká filmárka Marie-Magdalena Kochová vo svojom celovečernom dokumentárnom debute Tá druhá vyskúšala zaujímavý experiment. Predmetom „skúmania“ objektívu kamery sa nestala postava, ktorá mala na prvú signálnu spĺňať charakteristiku „učebnicovej“ protagonistky.

Kochová sa v odvážnom koncepte zamerala na človeka, ktorý sa ocitol v prekérnej situácii a musí si vybrať medzi dvomi premennými a urobiť jedno z najťažších rozhodnutí v živote.

O sestre, maturite, sestre a živote

Kochová sa rozhodla časozberne „nalepiť“ na päty 17-ročnej Johane, ktorú v nasledujúcich 12 mesiacoch čakajú veľké životné výzvy. Na dvere klope maturita, priateľstvá, osemnáste narodeniny, ale aj skúšky na vysokú školu. Napriek veku hlavnej hrdinky epicentrom jej osobného vesmíru nie sú paradoxne len pubertálne strasti a radosti. Johanina mladšia sestra Róza trpí autizmom a častokrát sa pozornosť rodičov sústredí okolo jej výbuchov hnevu či nečakanej zmeny nálad.

Režisérke sa tak podaril naozaj husársky a až nemožný kúsok, a to dostať sa pod povrch fungovania bežnej českej rodiny, ktorá denne zvádza priam sizyfovský zápas. Rózine emočné výkyvy totiž prichádzajú nečakane a keď skončia, pravdepodobne sa onedlho opäť vrátia. Kochová sa nesnaží citovo vydierať, ale dokumentuje intimitu vzťahov jednotlivých členov rodiny. Rodičia s Johanou Rózku milujú, no zároveň snímka odliepa nepopulárne vrstvy citových zákutí, ktoré nie sú vždy čiernobiele.

Kam odbočiť na gýčovej životnej križovatke

Napriek rodičovskej a súrodeneckej láske je byť človekom, ktorý sa stará o blízkeho a milovaného s podobnou diagnózou naozaj ťažký chlebík. Kochová tak nehrá len na prvoplánovú emočnú strunku, ale vzťahový prepletenec obnažuje a dostáva sa až k prapodstate motívácie postáv. Režisérka tak v latentnej rovine, medzi riadkami, skúma, po čom postavy naozaj túžia a o čom snívajú.

Kochová sa do istej miery snaží strhnúť spoločensky korektnú a očakávanú fasádu hlavných protagonistov a vyložiť na stôl ich karty. Na druhej strane nebagatelizuje ani neznižuje závažnosť Rózkinho ochorenia a nesnaží sa naň lacno strhávať pozornosť. Autorka z Rózky nerobí filmovú atrakciu, ale dôležitý fragment rodiny ako celku.

Johanina sestra tak nie je len objekt či filmový inventár, ktorým režisérka účelovo priťahuje emócie publika. Sekunduje a dopĺňa životnú dráhu sestry Johany a otvára zaujímavé otázky a polemiku. Môžem niekoho milovať a zároveň ma môže tá istá osoba tak strašne štvať? Som sebec, ak uprednostním vlastné šťastie pred očakávaním rodiny?

Kochová sa tak pedantne dostáva Johane a zároveň divákovi pod kožu a vykladá na stôl nepopulárne otázky a závery. Johana sa ako hlavná hrdinka musí na gýčovej životnej križovatke rozhodnúť, kam odbočí. A nie je to vôbec ľahké.

Dokumentárny film Tá druhá s umom a gráciou prezlieka za jazdy dramaturgické kabáty a klame telom a formou. To, čo sa zdá ako emotívna sonda pod strechu jednej obyčajnej rodinky s neobyčajnými problémami sa transformuje do veľmi osobnej etudy o probléme voľby a morálke.

Kochová sa, našťastie, nevydala ľahšou cestou citovej „vydieračky“ a zvolila si sofistikovanejší a inteligentnejší naratív. Tá druhá nie je len remeselne precíznou sociálnou štúdiou, ale aj snímkou, ktorá podvedome buduje empatiu voči vylúčeným komunitám a menšinám, či ľuďom, ktorí sú iní. Film tak podčiarkuje, že byť odlišný neznamená byť nenormálny a akosi podprahovo publiku servíruje nevtieravú pozitivitu.

Tá druhá (ČR/SR, 2024, 85 min.)
Réžia: Marie-Magdalena Kochová. Scenár: Marie-Magdalena Kochová. Dramaturgia: Josef Kokta, Martin Mareček, Viera Čákanyová. Kamera: Ludvík Otevřel, Kristina Kůlová, Marie-Magdalena Kochová. Strih: Simona Donovalová. Hudba: Jonatán Pastirčák