MINORITY REPORT

Tento príbeh nie je úplnym nezmyslom a v roku 2054 sa bude v rôznych formách odohrávať prakticky denne. Kriminalita stúpala astronomickou rýchlosťou a širila sa ako vírus. Jedinou možnosťou, ako predísť vraždeniu je funkčnosť systému, ktorý by dokázal určiť vraha pred samotným činom - prakticky vidieť budúcnosť. Nápad zrealizovalo Ministerstvo spravodlivosti. Jej elitná jednotka PreKrim dokáže vďaka trom jasnovidcom zabrániť zločinom skôr, než sa skutočne stanú. Veliteľom jednotky je detektív John Anderton (Tom Cruise), ktorý nemá ani najmenší dôvod pochybovať o neomylnosti systému až do okamihu, keď sa on sám stane podozrivým z kriminálneho činu.

Z deja vám určite viac neprezradím, pretože Minority Report je presne ten typ filmu, o ktorom platí, že čím menej viete, tým viac sa bavíte a žasnete. Steven Spielberg sa po moralizujúcom a výpovednom A.I. vracia s čistokrvnou sci-fi "peckou", s jasným zámerom nič vážneho nerozoberať a skôr baviť divákov a hlavne seba. Jeho vízia budúcnosti je nabitá dejom, motiváciami, prijateľnou dávkou klišé a nápadmi. To všetko spolu drží pokope a napriek drobným trhlinám pôsobí pevne a ucelene. Spielberg na Minority Report čakal dlho a potom si ho aj následne vychutnal. Z jeho dieľa je citeľná veľká snaha o dokonalosť a detailné prepracovanie výborného námetu. Sám priznáva, že ho vždy fascinovali zložité príbehy plné falošných stôp a rôznych dejových línii.

Námetom pre natočenie Minority Report sa stala tridsať stránková poviedka sci-fi klasika Philipa K. Dicka (podľa jeho poviedok boli natočené filmy Blade Runner, Total Recall, Impostor), ktorú napísal ešte v roku 1956. Spielberg úplne prepadol jej sile a s rozhodnutím preniesť ju na filmové plátno dlho neváhal. Nápad, že v budúcnosti sa bude dať predchádzať vraždám je natoľko vzrušújúci, že sa o filmové spracovanie sám pýta. Dej poviedky smeruje k detektívnej žánrovej forme s ktorou Spielberg nemal prakticky žiadne skúsenosti. Bola to ale výzva a hlavne možnosť konečne natočiť film s prvkami staromódneho filmu noir.

V štryridsiatych rokoch vznikali filmy, v ktorých hrdinovia trpiaci traumou z minulosti túžili po krutej pomste. Čiernobiely obraz a temná atmosféra im dávali neopakovateľný náboj a dnes sa znova hlásia o slovo v nových verziách, ale už so značkou noir. Spielberg sa snažil zmienenému modelu priblížiť nielen dejovou stavbou, ale aj vizuálnou stránkou, čo je vlastne rovnako dôležité. Pri vyvolávaní natočeného materiálu, tak bola odobraná farebnosť z tvár hereckých predstaviteľov, viac sa dostali dopopredia temnejšie farby a obraz získal zrnitejší charakter. Vo farebnej palete prevládajú rôzne odtiene modrej, čím Spielberg docielil chladnú a ponurú predstavu neutešenej budúcnosti veľkého mesta. Pridal k tomu dážď a nový Blade Runner je na svete (príde aj na dáždniky, tentokrát ale bez neónov).

Na vizuálnych efektoch sa podieľalo štúdio ILM a spracovalo 481 trikových záberov. Pričinením Spielbergovej pedantnosti (pred natáčaním zorganizoval trojdennú konferenciu s vyše dvadsiatimi futurológami na tému architektúry, techniky, dopravy a lekárstva v roku 2054), dostali grafici a animátori z ILM a ďalších trikových štúdii (celkovo 280 ľudí) pomerne reálne zadania na hračky, ktoré by o 50 rokov nemuseli byť vôbec len výmyslom. Minority Report ale nie je film o trikoch, tie majú plniť úplne inú, nie prvoradú úlohu. Divák by mal ich prítomnosť akceptovať ako skutočnosť a svoju pozornosť upriamovať skôr na dej. Budúcnosť ponúka širokú možnosť realizácie rôznych technických vynálezov a Spielberg sa až na pár výnimiek (pavúci špióni, ktorí sú až extrémne inteligentní a vlastne predstavujú umelú inteligenciu, čo by znamenalo aj reálnu možnosť ľudského androida, ktorý ale vo filme nie je) nenechal uniesť a pri vymýšľaní sveta roku 2054 stál pevnými nohami na zemi. Mobilné telefóny sú maličké a praktické, domácnosť sa okrem ovládania svetla hlasom veľmi nezmenila. Počítače sa premenili do veľmi pravdepodobnej formy - myš a klávesnicu nebudeme potrebovať, hodinky ostávajú stále na ruke, žiadne nezmyselné zbrane, realistické kostýmy a zaujímavo riešená doprava. V kontexte technických nápadov ponúka Minority Report aj druhú stranu ideálneho sveta bez kriminality. Tou je strata slobody a anonymity. Vďaka technickému pokroku a snahe predísť trestnej činnosti nie je možné žiť bez neustáleho sledovania vlastnej osoby. Všade prítomné očné scanery vedia presne určiť polohu každého človeka. Dokonca sú namontované aj na moderných bilboardoch, ktoré po zistení totožnosti oslovujú prechádzajúcu osobu menom a adresne jej ponúkajú produkt.

Na snímke pracoval tradičný Spielbergov team. Za akčne ladnou kamerou stál Janusz Kaminski (A.I., Zachránte vojaka Ryana...), strihal Michael Kahn (A.I., Jurský park, Hook...) a hudobne sa realizoval opäť ako aj inak John Williams (A.I. Amistad, Zachránte vojaka Ryana...). Krátku Dickovú poviedku spracoval spolu s debutantom Jonom Cohenom do dvestostránkového scenára Scott Frank (Out of Sight, Get Shorty). Spomínané trhliny snímka vychádzajú práve zo scenára, ktorý ale splní jednu veľkú úlohu. O Minority Report sa bude podobne, ako o Blade Runnerovi ešte dlho diskutovať a len málokto bude odchádzať z kina bez zoznamu otázok. Logické chyby (hlavne diskutabilná záverečná scéna, jasnovidci vedia určiť meno obete, páchateľa, čas, ale miesto činu už nie?, atď.) striedajú technické (očný scaner už dnes dokáže rozlíšiť mŕtve oko od živého...). Všetky ich ale šíkovne zakrýva nabytosť deja a mimoriadne filmové spracovanie.