MATRIX RELOADED

Od prvých chvíľ budete mať pocit určitého déja vu. Skrz zelené reťazce kódov, skrz ten istý znak ako pred rokmi vnikneme priamo do akcie. Opäť to bude Trinity, kto predvedie prvé saltá a fantastické údery. Boj s agentmi je tanec na hrane (veľmi) ostrej čepele a nie každý ho zvládne. O čo ide? Žeby ďalšia porucha systému? Po chvíli sa ocitnete na lodi Nabuchodonozor a rýchlo sa zoznámite s obmenenou posádkou. Chvat je na mieste. Správa z Osirisu je šokujúca a všetci kapitáni lodí sa majú okamžite vrátiť domov. K poslednej obrane. K už tak dosť veľkým starostiam (približne 250 000 dôvodov na starosti), pridáva Neo ďalšie (neobmedzený počet). Starý známy agent Smith sa totiž vracia a rozhodne je vo forme. Podľa hesla: "Ak nás nemôžeš poraziť, tak sa pridaj!" sa kopíruje rýchlejšie než pirátske CD Reloaded. Ono to bude pravdepodobne tým, že sám Smith sa stáva tak trochu pirátom. Nepovoleným softvérom, ktorý koná na vlastnú päsť.
 
Zatiaľ posledná bašta ľudí pripravuje obranu a skôr než sa rozhýbe, musí pozametať pred vlastným prahom. Očividné nezhody vedú k drobeniu snáh a k oslabeniu šancí na prežitie. Jednoducho akcia a reakcia. Otázka znie: prečo? Ide o obyčajné vzájomné nesympatie, ide o strach, alebo o niečo úplne iné. O zradu? O podvod? Spoznáte nové postavy, z ktorých mnohé (Commander Lock, radný Hamann, či Niobe bývalá Morpheusova priateľka) budú mať čo do príbehu povedať.
 
Ergo príbeh. Osobne by ma zaujímal výsledok ankety, kde by otázka znela: Čo vás na Matrixe dostalo viac? Efekty, alebo príbeh? Ja by som (napriek dych berúcemu stoptime) rozhodne hlasoval za príbeh. A z tejto pozície musím byť teraz sklamaný. Reloaded natiahol vyššiu rýchlosť a explozívnejšie výbuchy, ale príbeh výrazne pokrivkáva za prvým dejom. "Čosi" sa deje, ale žiadnej veľkej mystiky, úžasného nápadu a pokračovania v načatom sa jednoducho nedočkáte. Možno práve preto, že nič načaté nezostalo. Ak nič iné, tak MR dokázal, že Matrix vznikol ako uzavretý celok, do ktorého sa teraz (trochu zúfalo) dokladá čosi, čo nie je veľmi treba. V tých lepších momentoch rozohráva vzory fungujúce predtým. Asi najviac sa podaril odkaz na ľudské povery a predstavivosť. Tak ako sa v M vyhrali s existenciou déja vu (nespomínal to už niekto?), tak teraz "vysvetlili" pravdu o anjeloch, upíroch, či vlkolakoch. To som si nechal ľúbiť. Na druhú stranu encyklopedické chŕlenie Architekta, a jeho slovný ping-pong s Neom mali od skutočných a do písmena dokonalých prejavov agenta Smitha ďalej, než Neo od Duracelky. Jednoducho trochu metafyzických žvástov, trochu nezrozumiteľného blábolu, ktorý vyplní priestor medzi skutočnými podstatami. Koľká škoda.