TÉMA: FILMOVÍ HOLLYWOODSKI SCENÁRISTI

Písané slovo či hlasné ťukanie do písacieho stroja si často vyžiada svoju daň: absencia múzy, nespokojnosť štúdia, prebdené noci, psychické muky, dlhy na krku a sklony k alkoholizmu. Nuž, písanie príbehov a scenárov, to je ťažký chlebík. (1)

Prinášame zoznam fiktívnych filmových scenáristov i reálne žijúci majstrov slova v podobe „biopicov“ či semi-biografických počinov.

TOP 8 scenáristov z továrne na sny

TEXTY OBSAHUJÚ SPOILERY

Joe Gillis (Sunset Blvd., r. Billy Wilder, 1950)

Spomínate si na toho mŕtveho chlapíka, prihovárajúceho sa z bazéna, po ktorom stále túžil? To je Joe Gillis (William Holden). Kým ho policajti vyťahujú z vody a novinári fotografujú, rozpráva nám, ako ho osud zavial na slávny hollywoodsky bulvár do honosného sídla legendárnej, dnes už vyhasnutej hviezdy nemých filmov, Normy Desmond (Gloria Swanson). Je to druhoradý štúdiový scenárista bez práce a s dlhmi na krku, preto prijíma lukratívnu ponuku solventnej dámy prepísať jej scenár k zamýšľanému comebackovému film. Okrem dobre zaplatenej práce získava aj novú strechu nad hlavou. Joe sa čoskoro stáva jej milencom a väzňom zároveň...

Nesmrteľný film s geniálne cynickým scenárom funguje ako film noir, kritika Hollywoodu, film o filme, portrét odvrátenej strany úspechu či dobové „filmové selfie“ hyenizmu.

Dixon Steele (In a Lonely Place, r. Nicholas Ray, 1950)

Božský Humphrey Bogart exceluje v úplne inej  (ambivalentnej) polohe, než v akej ho poznáme ako čestného súkromného detektíva Sama Spadea či Phila Marlowea. Jeho Dix Steele je impulzívny, problémový hollywoodsky scenárista. Má nepopierateľný šarm a uznanie okolia, no aj násilnícku povahu. V práci mu za ostatné obdobie nejde karta a do toho navyše prichádza obvinenie z vraždy. Jeden neskorý večer si domov prinesie otravnú fanúšičku a tá je po odchode z jeho domu nájdená mŕtva. Falošné alibi mu nečakane poskytne nová atraktívna suseda v podaní Glorie Grahame. Žena sa do Dixa zamiluje, no čím bližšie ho spoznáva, tým viac pochybuje o správnosti svojej intuície.

Spočiatku cynicky zábavné dialógové výmeny postupne ústia v cynicky deštruktívny vývoj jedného milostného vzťahu. Je vinný alebo nevinný? Strhujúca noirová melodráma, v ktorej stretnete Bogarta na jeho osamelom (a desivom) mieste. (2)

Barton Fink (r. Joel a Ethan Coen, 1991)

Fink (3) je broadwayský scenárista, ktorý po svojom prvom veľkom úspechu dostáva ponuku z Hollywoodu. Z New Yorku prichádza do Los Angeles, aby tu pre štúdio Capitol Pictures (4) napísal scenár k „zápasníckemu filmu“. Písať na takto úzko zadanú tému sa však preňho stáva neprekonateľným problémom. Fink má totiž vlastné autorské ideály, chce sa „ponoriť do hlbín, písať z vnútra“. Jeho sparťansky zariadená izba v kafkovsky pôsobiacom hoteli sa stáva dejiskom jeho obsesií a autorského trápenia. Udalosti naberú spád, keď sa jeho osud pretne s hlučným hotelovým susedom – obéznym poisťovákom, ktorý sa stáva jediným spoločníkom v jeho izolácii. V druhej polovici vchádza do temnej a absurdnej atmosféry aj noirová zápletka.

Coenovci s čiernym humorom im blízkym hovoria o autorskom procese a očakávaniach zadávateľa. Ich príbeh je o tvrdom chlebíčku scenáristov, ktorých producenti a šéfovia štúdia buď velebia, alebo hanobia. Etablovaní scenáristi sú tu vykresľovaní ako alkoholici, za ktorých píšu ich asistenti, a majitelia hollywoodskych štúdii zasa ako bezohľadní bohémovia.

Peter Appleton (The Majestic, r. Frank Darabont, 2001)

Jim Carrey sa predstavuje v trošku zabudnutej úlohe hollywoodskeho scenáristu, ktorý by najradšej napísal takú Africkú Kráľovnú (1951), ale za sebou má svoj prvý scenár k uvádzanému dobrodružnému „Bčku“ – Sand Pirates of the Sahara. Po tom, ako sa nečakane stane terčom Úradu pre vyšetrovanie neamerickej činnosti, sa opije, havaruje a prebúdza sa s amnéziou v malom mestečku. Tam si ho pomýlia s nezvestným vojakom a on to nevie potvrdiť ani vyvrátiť - nedokáže si spomenúť na nič zo svojej minulosti.

„Nový otec“ mu predstaví plány na renováciu ich malomestského retro-kina Majestic. Starý kultúrny stánok je kúzelný a po jeho obnove slávnostne otvárajú s Električkou zvanou Túžba (1951) a ich dramaturgia sa nevyhýba ani budúcim kultovým sci-fičkam: Deň, kedy sa zastavila Zem (1951) či Invázia lupičov tiel (1956). Problém nastane, keď premietajú jeho Sand Pirates of the Sahara...

Zmes filmu o filme, McCarthizmu a najmä nostalgickej romantickej drámy z malého mestečka. Darabont po dvojici väzenských peciek (Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa) zložil ľúbivú a schválne sladkú poctu 50´s a Hollywoodu.

Charlie Kaufman (Adaptácia, r. Spike Jonze, 2002)

Scenárista Charlie Kaufman (na Oscara nominovaný Nic Cage!) prijíma ponuku zadaptovať knihu Zlodej orchideí od Susan Orlean (Meryl Streep). Pisálek prechádza mučivou tvorivou krízou (ako spracovať  neprehľadný príbeh) sprevádzanou erotickými predstavami a neskôr aj komplexmi z úspechu spolubývajúceho brata – dvojčaťa, ktorý pracuje na výrazne menej ambicióznom projekte. V súvislosti so scenáristickým prepisom knihy naberá jeho súkromný i pracovný život tak neuveriteľné kontúry, že z filmovej verzie bestselleru je napokon príbeh (scenár) o písaní scenára.

Adaptácia je filmová hračka, zamestnáva mozgové závity (naratív čítanej knihy sa preplieta s Kaufmanovým procesom písania), nie je možné ju predvídať a ústi v nečakané, žánrovo divoké ukončenie. Cinefilov potešia poznámky z kurzu písania: napr. zmienka o tom, že komentár mimo obraz (tzv. voice-over) je znakom neschopnosti rozprávať príbeh, alebo naopak, že Casablanca (1942) je „scenár storočia“.

Truman Capote (Capote, r. Bennett Miller, 2005)

Autor slávnych Raňajok u Tiffanyho (1958), obľúbená postavička newyorskej smotánky, neprehliadnuteľný zjav a homosexuál s detským hlasom. Capote sa v koncom roka 1959 na základe článku v NY Times rozhodne, že vyvraždenie kansaskej farmárskej rodiny bude silným námetom na jeho novú knihu. S prácou v teréne mu pomáha jeho kamarátka a taktiež spisovateľka – Harper Lee (Ako zabiť vtáčika, 1960). Spisovateľ (5) sa v mene autenticity nakontaktuje na dvoch odsúdených páchateľov a medzi intelektuálom a jedným z brutálnych vrahov vzniká priateľské puto...

Namiesto nezáživného biopicu sme svedkami pozadia vzniku faktografickej knihy Chladnokrvne (In Cold Blood, 1966), na ktorej Capote pracoval 6 rokov a v mukách čakal na ukončenie stále živého prípadu. Rok po jej vydaní vznikla aj mimoriadna filmová adaptácia.

Dalton Trumbo (Trumbo, r. Jay Roach, 2015)

Scenárista Bláznov do zbraní, Spartaka či Exodusu. Autor oscarových scenárov k Prázdninám v Ríme a The Brave One. A zároveň jedno z popredných mien na neslávne slávnej „čiernej listine“, ktorá nekorektne zhromažďovala, znevýhodňovala a prenasledovala umelcov pre ich politickú (ľavicovú) príslušnosť. A to až tak, že niektorí museli kvôli Výboru pre  vyšetrovanie neamerickej činnosti fungovať pod pseudonymami. Bryan Cranston je ako Trumbo komplexne veľmi presvedčivý. Menšie vedľajšie postavy tu patria legendárnym menám ako Edward G. Robinson, John Wayne, Kirk Douglas či Otto Preminger.

Životopisná snímka popisuje jeho čiastočné odcudzenie sa rodine a neobchádza ani jeho obľúbenú prácu vo vani s whisky. Hovorí o tom, že talent sa musel skrývať pred náladami vlády. Pre milovníkov klasického Hollywoodu predstavuje Trumbo značne nostalgickú záležitosť!

Herman J. Mankiewicz (Mank, r. David Fincher, 2020)

Byť v 30tych a 40tych rokoch v Hollywoode scenáristom znamenalo byť alkoholikom. Režisér David Fincher sa po 6 rokoch vrátil k celovečernému filmu s retrospektívne vyskladaným príbehom o hollywoodskom „dvornom šaškovi“ a autorovi, ktorý najlepšie dielo svojej kariéry napísal na základe toho, čo v 30tych rokoch navnímal v hollywoodskej smotánke. A ako ústrednú žijúcu predlohu si zvolil veľkú rybu a napísal napokon jeden z „najlepších filmov všetkých čias“. Na jeho autorstve sa však chcel podieľať aj talentovaný, no ctižiadostivý začínajúci režisér Orson Welles.

Ako sme už spomínali v našej recenzii, Mank nie je film o Občanovi Kaneovi, ani celovečerný „Making-of“ ani typická biografia jeho (spolu)scenáristu. Oslavovanému filmu „len“ dodáva spoločenský a osobný kontext a popisuje, v akých podmienkach vznikal jeho scenár.

(1) O neľahkom údele scenáristov hovorí aj postava cynického producenta v podaní Tima Robbinsa v Altmanovom Hráčovi (1992): „Počúvam príbehy a vyberám tie, podľa ktorých by sa dal nakrútiť dobrý film. Za deň mi zavolá asi tak 125 ľudí, a keď ich počet klesne na 100, viem, že nepracujem. Všetkých, čo volajú, zaujíma jediná vec: chcú, aby som povedal áno a ich film sa nakrútil. A keď poviem áno, myslia si, že príde nový rok a oni budú s Jackom Nicholsonom lyžovať v Aspene. To si myslia. Problém je, že môžem povedať áno len, keď mi to dovolí štúdio, čo je asi 12-krát do roka. Obvykle si ročne vypočujeme tak 50.000 príbehov. Je to náročné. A myslím, že niekedy nie som dvakrát milý a vytváram si nepriateľov...“.

(2) Svetoznámy znalec filmu noir – Eddie Muller, ktorý v San Franciscu organizuje festival Noir City a skrz Film Noir Foundation reštauruje poškodené staré filmy, považuje tento titul za najlepší noir vôbec. U nás na Kineme sme ho zasa zaradili do našej TOP 10.

(3) Postava Bartona Finka je sčasti inšpirovaná dramatikom, scenáristom a príležitostným režisérom Cliffordom Odetsom (1906-1963). Ten okrem iného napísal scenár k filmom noir ako Sweet Smell of Success (1957) a Deadline at Dawn (1946) podľa románu Cornella Woolricha. Smrť ženskej postavy práve z druhého spomínaného filmu nápadne pripomína Audreynu smrť z Bartona Finka.

(4) Ide o fiktívne filmové štúdio (inšpirované spoločnosťou MGM), ktoré Coenovci použili aj v ich ďalšej pocte klasickému Hollywoodu v Ave, Caesar! (2016)

(5) Popri kariére spisovateľa sa postaral aj o pár scenárov. S legendárnym Johnom Hustonom napísal Beat the Devil (1953) v hl. úlohe s Humphreym Bogartom či výborný britský gotický horor Neviniatka (1961).

Ďalšie tipy na snímky so scenáristami:

Le Mépris (1963)

The Big Picture (1989)

The Muse (1999)

Bowfinger (1999)

The Seven Psychopaths (2012)