CARRY-ON

Nie sú vám úplne po chuti tie tradičné vianočné televízne odrhovačky? Také tie filmové ekvivalenty Mariah Carey, ktoré ani jeden rok nechýbajú vo vysielaní všetkých možných televízií. Aj na vás našťastie filmoví tvorcovia myslia a vznikajú alternatívy. Nie iba Smrtonosná pasca, ale aj novšie veci – Kiss kiss bang bang, The Night Before, Bad Santa, The Holdovers a ďalšie. Nie je to o koledách, idylke, radostnej rodine a podobne. Niekde sa strieľa, inde fajčí tráva a podobne. No a tento rok do tejto alternatívnej vianočnej kategórie chcel zapojiť aj Netflix s novinkou Carry-On.

Je to vlastne akýsi Die Hard z Wishu, ale autori inšpiráciu kultovým akčným filmom otvorene priznávajú. Akurát teda premisu teroristov na letisku navyše obohatili o štipku trileru Telefónna búdka s Colinom Farrellom. Film má na konte Jaume Collet-Serra, ktorému v portfóliu zatiaľ chýba skutočný hit, ale pomedzi tie horory, akčné filmy s Liamom Neesonom a najnovšie aj spoluprácu s The Rockom, už zažil aspoň ako-taký úspech. Oproti tomu scenárista T.J. Fixman má výrazne menšie skúsenosti a je to len jeho druhý film, pričom doteraz písal hlavne videohry a aj ten prvý film bol vlastne Ratchet & Clank - film podľa hry.

V zásade vám tieto dve informácie stačia k tomu, aby ste si vytvorili obraz o tom, čo vás tu čaká – uchádzajúca réžia, ale krívajúci scenár. Carry-On nie je film, ku ktorému by ste mali pristupovať s nejakými väčšími očakávaniami. Práve naopak. Čím menšie budete mať, tým viac vás dokáže zaujať. Je to príbeh, aký ste videli či čítali už mnohokrát: teroristi majú svoj plán a dokáže im v ňom zabrániť len nečakaný hrdina. Chlap, ktorý to už v živote vlastne vzdal, ale rozhodol sa, že práve toto bude prvý deň v novej etape jeho života. Ako inak, motiváciou je tu láska.

Akurát teda Taron Egerton nemá toľko charizmy ako Bruce Willis, keď sa z neho stal John McClane. Jeho Ethan Kopek (meno je odkaz na Gremlins, ďalšiu atypickú vianočnú klasiku) je naozaj dobitý životom aj prácou, ale veríte mu to. Je to niekto, s kým sa dá ľahko stotožniť. Mnohí si už prešli takým obdobím a Egerton namiesto hláškujúceho kovboja stvárňuje skôr obyčajného chlapa, ktorý si asi prvý raz v živote nechce len odbiť svoju vianočnú službu na letisku. Prvý raz prejaví nejaké ambície a paradoxne práve to mu spôsobí problémy, lebo práve jemu rukami prejde nebezpečný kufor.

Oproti nemu stojí tajomný terorista v podaní Jasona Batemana, ktorý hra proti archetypu postáv, ktorými je známy. Vlastne obaja herci v hlavných úlohách stvárňujú netradičné postavy, čo ale filmu svedčí a neviete úplne, čo od nich môžete očakávať. V prípade Batemana ešte o to viac, že časť filmu sa dej spolieha len na jeho hlas, podobne ako napríklad v spomínanej Telefónnej búdke. Medzi postavami tak funguje veľmi dobrá dynamika, ktorá sa párkrát posunie a je to jedna z vecí, ktoré vo filme fungujú. Obaja sa navyše svojich úloh zhostili veľmi schopne a vynikajú v zástupe neviditeľných ostatných postáv. Ale to je pre Netflix neraz naozaj typické.

Film, podobne ako mnohé iné žánrovky pred ním, je vystavaný na spleti čoraz nepravdepodobnejších situácií, takže ak pri akčných filmoch túžite po nejakej vnútornej logike, rovno sa pri posúvaní v ponuke Netflixu prepnite na niečo iné. Nič také by sa nikdy nestalo v skutočnosti a to, ako sa dej ďalej rozvíja, je už úplný úlet. Ale musím pochváliť niekoľko veci. Tou prvou je, že to film nehrá na prvú signálnu. Rovnako ako prvé tri časti Die Hard, kde bola skutočná zámienka teroristov skrytá, sa aj tu postupne odkrýva a nie je až tak ľahko čitateľná, aj keď si spätne uvedomíte, že ju film nenápadne naznačuje.

Druhou je zas fakt, že film v niektorých momentoch naozaj obstojne drží napätie. Vlastne si pri sledovaní uvedomíte, že sa miestami nefalšovane bavíte, inokedy ste zase na ihlách a film je lepší ako má akékoľvek právo byť. Réžia nie je vôbec zlá, dejovo je to deravé, ale naozaj to ochotne dopozeráte a v niektorých momentoch neviete, ako sa to ďalej vyvinie, aj keď je jasné, že ústredná dvojica hrdličiek to musí prežiť. Akurát sa možno trochu príliš spolieha na to, že viete, ako to na letiskách funguje a čo sa deje s batožinou. Prípadne k tomu pristupuje príliš naivne, lebo každý z nás už v lietadle zažil, že aj keď bola príručná batožina väčšia, personál nerobil drahoty a nechal ju cestujúcim v kabíne. Prípadne ju pustil za príplatok. Ale to sa vraciam k tomu, čo som už opísal na začiatku.

Carry-On sa spolieha na praktické efekty a akciu, čo nedosahuje úroveň ako napríklad tohtoročný Fall Guy, ale nie je to spracované ani zle. tu a tam na pomoc prišli aj CGI efekty a dosť kričia, keďže nie sú spracované práve najlepšie, pričom to platí aj pre obyčajné modré plátno. Skladateľ Lorne Balfe sa tiež práve nevytiahol, odviedol klasiku, ktorá neurazí ani nenadchne. Film vhodne dopĺňa, ale nedá sa povedať, že by vám niektorá z jeho melódií utkvela v hlave. Niekedy to znie vyslovene genericky.

Carry-On je istým spôsobom zastaraný triler v tom zmysle, že dnes sa už takéto filmy, až tak často nerobia. Je to žánrovka zasadená do Vianoc, ktorá by sa ale mohla odohrávať ktorýkoľvek iný deň roka a na deji, by to nič nezmenilo. Funguje vďaka obsadeniu a dynamike medzi protagonistom a antagonistom, ktorej pomáha aj obstojná réžia, vďaka ktorej vo vzduchu stále visí nejaké to napätie. Na ten jeden večer zabaví a tie bezmála dve hodiny nebudete ľutovať, keď už Die Hard poznáte naspamäť. A je to výrazne lepšie ako 4 a 5.

Carry-On (USA, 2024, 119 min.)
Réžia: Jaume Collet-Serra. Scenár: T.J. Fixman. Hrajú: Taron Egerton, Jason Bateman, Sofia Carson, Danielle Deadwyler, Theo Rossi, Tonatiuh ...