MATRIX - ČO JE SKUTOČNOSŤ?

Týmto svetom je počítačom vytvorená realita, ktorá je všade okolo nás. Svoj život žijeme v akejsi umelej skutočnosti, ktorá je v reále "skoro" dokonalým počítačovým systémom fungujúcim na báze vytvorených programov. Naše fyzické telá sú len zdrojom energie pre nový svet, pre svet v ktorom vládnu stroje. Ten svet ktorí poznáme, v skutočnosti už dávno neexistuje a naše mozgy sú pernamentne pod nadvládou umelej reality. Slnko, vietor, vzduch, vtáci - všetko sú to len počítačové programy s občasnými problémami. Poznáte ten nevysvetliteľný pocit déja vu? Je to len chyba programu, ako každý systém aj Matrix má svoje chyby...

S touto bezpochyby zaujímavou myšlienkou prišla v roku 1999 súrodenecká dvojica Larry a Andy Wachowski a celý svet bol na kolenách. Boli si vedomí, že pokiaľ chcú zaujať diváka, musia mu hovoriť pravdu a zároveň nenudiť - čo je samozrejme veľmi ťažká úloha. Svoje skoro jedenásť rokov prepracovávané dieťa, tak pod vplyvom komiksovej poetiky, literárnej inšpirácie (Gibsonov román Neuromancer), filmovej platformy (je diskutabilné nakoľko Wachowski čerpali zo snímok ako Total Recall, Dark City, či japonskej anime Ghost in the Shell) a estetiky počítačovým hier sublimovali na cyberpunkový noir príbeh s explicitným dôrazom na ladnosť východných bojových umení a novátorských vizuálnych efektov. K tomu všetkému "pribalili" náboženskú symboliku a zreteľnú analógiu ku kresťanskému náboženstvu (Nový zákon), ktorá dáva Matrixu nový, v komerčnom filme doposiaľ neznámy rozmer.

Osobne si myslím, že príbehová rovina Matrixu je tou najprepracovanejšou zložkou celého diela. Nepopieram invenčnosť formy a filmových efektov, ale tie narozdiel od príbehu strácajú na hodnote, aj keď sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Wachowski obalili náročnosť deja do pozlátka komerčnej pútavosti a jedným ťahom prilákali všetky vrstvy divákov. Každý si našiel to svoje, ale nie každý odhalil silný filozofický podtext na ktorom stoja základy celého Matrixu. Reklamné slogany na očakávané pokračovanie by tak mohli byť v dvoch verziách. Pre fanúšikov technickej stránky Matrixu (viac akcie, stovky trikových záberov, viac postáv, viac ...) a pre lúštiteľov myšlienok (čaká vás intelektuálny kúpel s Platónom, Nietzschem, Baudrillardom vďaka ktorému prídete na to, že vlastne nič neviete).

Matrix Reloaded

Ak sa stále ešte len rozhodujete či na druhý diel Matrixu ísť či neísť, doporučujem prekonať odpor ku komerčnej zábave (ak vás samozrejme nejaký trápi) a navštíviť najbližšie kino. Jedinou podmienkou je znalosť prvého dielu a schopnosť filtrácie miestami prehnane dlhej a samoúčelnej prezentácie najnovších počítačových efektov (veď do kina sa valia davy reklamou viac a viac omámených nedočkavcov). Rozhodne nie som proti moderným trikom, ich vyvážená prítomnosť v prvej časti Matrixu ma zaujala a rozhodne fascinovala, ale pokiaľ sa autori vracajú opäť k tomu istému a zbytočne to rozsahovo preženú, dostavuje sa nuda a nepochopenie.

Ideálne na vychutnanie si Reloaded by bola kóma počas posledných niekoľkých mesiacov. Nič nevedieť, nič prehnané, monumentálne neočakávať a prebrať sa v deň premiéry.

Dej nás po iniciačnom strhujúcom štarte, uvádza do obdobia asi pol roka neskôr od posledného stretnutia s Vyvoleným. Spolu s Morpheusovou posádkou sa blížime do posledného ľudského mesta Sion, ktoré má presne o 72 hodín ovládnuť 250 000 sentinelov a definitívne tak zničiť všetko živé, čo ostalo na planéte Zem. Čas beží a jedinou záchranou pre ľudstvo je Neo a jeho strastiplná cesta za odhalením vlastnej existencie.

Reloaded si svojou úvodnou hodinkou asi veľké sympatie reklamou nabudeného diváctva nezíska. Film pomalým tempom zobrazuje život na Sione, predstavuje nové postavy a ponúka pomerne náročné dialógy. Ich celkové pochopenie sa dosahuje tak po druhom až treťom pozretí. Následne film naberá komerčnejší spád, aby sa ku koncu dostal k najdôležitejšiemu a zároveň najkomplikovanejšiemu dialógu druhého pokračovania.