Máte právo vedieť! Pohľad na filmy festivalu Jeden svet

Milujeme čokoládu, kupujeme si každý pol rok nové mobily. Ale čo ak tí, ktorí zbierajú kakao nikdy čokoládu neochutnali, a tí, ktorí vyrábajú našu elektroniku nemôžu v továrni poriadne dýchať? Aj na tieto otázky hľadajú odpovede filmoví tvorcovia dokumentov, ktoré uvidia diváci festivalu Jeden svet. Ten začne v Bratislave už 20. novembra.

Podozrivá čokoláda je dokument o tom, ako pestujú kakao v štátoch západnej Afriky najmä deti. Dokument Kde sa vyrába Apple zase odhaľuje samovraždy robotníkov v čínskych továrňach na elektroniku. V oboch sa snažia režiséri vypátrať, ako sa vyrábajú veci, ktoré každý deň konzumujeme.

Koho život je viac?

Máte právo vedieť je pravidelné filmové sekcia Jedného sveta. Organizátori do nej vždy zaraďujú dokuemnty, ktoré odhaľujú neslobody v najrôznejších častiach sveta. Okrem Pobrežia Slonoviny, Ghany a Číny sa tento rok diváci pozrú aj do regiónu Loliondo. Masajom tam zahraniční investori ilegálne zaberajú pôdu, na ktorej sú závislí. Sebaupaľovaniu ako prostestom proti čínskej nadvláde sa venuje film Tibet – oheň v krajine snehu.

Ďalšie snímky zachytávajú situáciu v Rwande, 20 rokov po genocíde, na Kube, kde raperi vyjadrujú svoj nesúhlas a režimom, v Barme, ktorá sa každým dňom mení, či v Sýrii, kde stále ľudia umierajú v občianskej vojne. Šokujúci je aj film O trhu s orgánmi, v ktorom autori na mnohých miestach sveta nachádzajú ľudí natoľko zúfalých, že predávajú svoje orgány ľuďom zo západných krajín. Koho život je viac? Magdaléna Vaculčiaková (PR manažérka festivalu Jeden svet)

Gulabi Gang bojuje v Indii za práva žien!

Film o hľadaní a odhaľovaní pravdy, o indických ženách v ružovom sari a o túžbe poraziť svet, v ktorom pravda je lož a lož je pravda.

Indický filozof  Rabíndranáth Thákur raz povedal: „Čím je žena cnostnejšia, tým horšie sa s ňou zaobchádza." Príbeh, o ktorom je film Gulabi gang, je príbehom žien nesúcich v sebe cnosť mravnej sily. Indické hnutie Gulabi gang bojuje svojou mravnou silou v ružovom sari (gulabi znamená ružová farba) v patriarchálnej konzervatívnej spoločnosti, kde stáročiami nezmenené tradície šliapu po ženskej dôstojnosti a cnosti. 

Medzinárodne uznávaná režisérka filmu Nishtha Jain vytvorila strhujúci dokument, ktorý získal aj ocenenie za najlepší film a réžiu na Medzinárodnom festival v Bombaji, či za najlepší film na Norskom medzinárodnom festival. Poukazuje na surovú realitu modernej Indie.

Hnutie Gulabi gang založila žena menom Sampat Pal v oblasti strednej Indie, v prostredí, kde sú všetci podplatiteľní, kde novonarodené dievča zabijú alebo prežije, aby bolo vychované do veku zrelého na vydaj. Po celý ďalší život potom slúži svojmu mužovi a jeho rodine. Film poukazuje na to, že život žien je plne v rukách mužov a že akékoľvek previnenie nezriedka vyvrcholí chladnokrvnou vraždou. Toto bezprávie sa Sampat nepáčilo a tak sa rozhodla vystúpiť z tieňa a dnes chodí po dedinách a presviedča ženy, aby sa k nej pridali a bojovali proti nespravodlivosti.

Nishta zvolila priamočiaru formu rozprávania. Nestavia jednotlivé členky hnutia umelo do prostredia. Necháva ich rozprávať a konať samé. Pomaly nás vedie cestou, ktorá je prirodzenou cestou a bojom Sampat a jej gangu. Dnes má hnutie viac ako 150 000 členiek a ich cieľ je ich celoživotné poslanie. Pomáhať v individuálnych prípadoch násilia páchaného na ženách. Takto sa napríklad ocitáme so Sampat v dome, kde uhorela mladá vydatá žena. Hneď nato sledujeme, ako policajné orgány a úrady ľahostajne konštatujú prípad ako samovraždu, otca dievčaťa, ktorý len podotkne, že to bol jej osud a manžela, ktorého prvá žena si podľa slov dedinčanov vzala život tým, že pojedla prášky a druhá sa nechala uhorieť. Sampat je odhodlaná dôkázať nevinu dievčaťa a vinu jej muža. V spoločnosti však nachádza len odmietnutie a klamstvá. 

Napriek tomu, že Gulabi gang sú tŕňom v oku pre mnohých, pre svet sú hrdinkami dneška. Režisérka nenásilne necháva v divákovi pocit, že aj na prvý pohľad bezvýznamné ženy sú schopné veľkých činov a že India potrebuje zmenu, a ta sa dá len ak si ľudia uvedomia svoju vlastnú mravnú silu. (Jana Rusnáková)