California dreamin ...

Neohrozeným kráľom katastrofických filmov je jednoznačne Roland Emmerich. Zdevastovať USA, poprípade celú planétu sa nedarí len tak komukoľvek. Zatiaľ za sebou Brad Peyton nemá výrazné úspechy, ale so 100 miliónovým rozpočtom, Dwayne Johnsonom a splnomocnením rozbágrovať celú Kaliforniu sa už dá zahrať na kino-husle. Jeho nový film síce nemá nič spoločné so slávnou hernou sériou Grand Theft Auto, zato berie inšpiráciu z mokrého sna amerických seizmológov – tektonického zlomu San Andreas.

V centre diania spektáklu je záchranár Ray (Johnson). Primárne sa snaží zachrániť skoro bývalú ženu Emmu (Carla Gugino) a dcéru Blake (Alexandra Daddario) zo spárov prírodnej katastrofy, burácavo demolujúcej povrch Kalifornie od Los Angeles po San Francisco. Popritom sledujeme partiu vedcov, snažiacich sa zburcovať pomaly aj NASA (veď prečo nie:) pred ďalšou hrozbou. A ako dezert máme pošramotenú rodinnú linku, ktorú treba Patexom rýchlo zmontovať dokopy. Najvhodnejšia forma je samozrejme spomínaná katastrofa. Klinec do oka, však?

Na pozadí ide samozrejme o rodinu. Láska a súdržnosť, veď! Úvodný záber ako kombo Titanicu a LOTR vraví za vše. No keď sa zamyslím nad hlavnou postavou, príde mi zvláštne byť vo verejnej službe a myslieť sebecky len na prežitie svojej rodiny. Aké neamerické, patriotizmus bokom. Kde už sú časy obetavého Russella Cassea z Dňa nezávislosti. Tu je dôležité prežiť, aj keď sa silno lipne na rodinných hodnotách.

KINEMAVIDEO3341.

Nebojte, filmu nechýba ani patetická hra na hrdinu okamihu aj za cenu vlastnej smrti. Klišé strieda klišé, variuje sa ostošesť, kadencia ako v Rambovi. V jadre sa rieši „epická“ manželská nuda o vine z minulosti. V mantineloch žánru to tu skrátka muselo byť, aj keď hĺbavá vata ruší a odpútava pozornosť od akcie, ktorá roztriasla aj samotné plátno.

Film vďaka nej ubieha závratným tempom a stále sa čosi deje. Všetko okolo hučí. Sme v centre diania, padajúce budovy trhajú domino rekordy a Kalifornia je rvaná na kusy. Tu dačo buchne, tam sa rozpadne. Sutiny, mŕtvoly, zbohom San Francisco. „If you are going to“...nikdy viac, kamoši.

Akcia je doslova živelná. Ľudia sú muchy, padajúce kusy betónu pre zmenu mucholapky. Vykrádané/odkazované je azda všetko, čo v tomto žánri môžete vidieť, od spomínaného Emmericha až po Baya. Nechýba samozrejme ani malá sprcha vedeckých žvástov. Počítačové vrásnenie zeme, známe už z upútavky je pôsobivé, zrušenie Golden Gate mostu netradičné. Vieme, že tsunami by most prežil, treba teda prísť s iným nápadom (nie, nebola to Godzilla).

Ku koncu zaberá Peyton aj momentové dôsledky po katastrofe, čo vyznieva zaujímavo. No v porovnaní s ostatkom ide o bombu na solár, vytŕčajúcou z blokbasterového konceptu. Aspoň sa dáko odlíšil od kolegov a ušlo sa aj náročnejšiemu divákovi. Ale aj ten zbytok je v zásade fajn. Nemôžem si pomôcť, celkovo som sa bavil. Napriek tomu prevarenému konceptu padli vtipy na úrodnú pôdu (najmä Ollie), sezónny zber klišé je tiež poriadne zábavný (tak ako aj dialógy) a dvojzáprah na hrudi Alexandry Daddario si zaslúži samostatné hodnotenie.

Na záver už chýbali už len preživšie psy, krásny západ slnka nad San Franciscom ako po nájazde Húnov a americká vlajka. Vlastne nie, nechýbali. San Andreas má dokonca aj to, teda väčšinu klišé prvkov, ktoré možno v tomto žánri za posledné dve dekády vidieť. Zvláštnym zázrakom z toho nie je totálny výplach, ale rýdzo priemerný blokbaster na sychravé večery. Veď aj tí násťroční v poslednom rade mali po seizmologických titulkoch k sebe o čosi bližšie.

Hodnotenie: 5/10