Svet očami najlepších európskych filmárov súčasnosti

Medzinárodný filmový festival Bratislava bude čoskoro opäť bilancovať tohtoročnú festivalovú sezónu a domácemu publiku predstaví filmy, ktoré zarezonovali na najvýznamnejších podujatiach kinematografického sveta. Mimoriadnu pozornosť, tak ako každý rok, festival venuje súčasnému európskemu filmu a jeho stáliciam i vychádzajúcim hviezdam.

MFF Bratislava aj tento rok pokračuje v tradícii predstavovania finalistov Ceny LUX, ktorú od roku 2007 udeľuje Európsky parlament s ambíciou podporiť rozmanitosť európskej kultúry, sprístupniť kvalitné filmové tituly a šíriť povedomie o kinematografiách jednotlivých krajín únie naprieč hranicami. Filmová Cena LUX tento rok oslavuje svoje desiate výročie a finálová trojica filmov bude od októbra do decembra putovať po viac ako polstovke európskych miest vrátane Bratislavy. Víťazný film bude navyše vyhotovený aj vo verzii pre zrakovo a sluchovo postihnutých.

Leyla Bouzid je debutujúca režisérka tuniského pôvodu, ktorá získala filmárske vzdelanie na prestížnej parížskej La Fémis a vo francúzskom prostredí naďalej pôsobí. Vo svojej oceňovanej prvotine Keď otvorím oči (A peine j´ouvre les yeux, As I Open my Eyes, 2015), ktorá je jedným z trojice filmov vo finálovom výbere tohtoročnej Ceny LUX, spracúva témy spojené s kultúrnymi premenami jej rodiska a životným pocitom svojej vlastnej generácie. Jej film je civilistickým rozprávaním o mladej rebelke, ktorá sa nechce vtesnať do spoločnosťou predpísaných úloh. Nespútaná hlavná hrdinka Farah so svojou kapelou vymetá nočné kluby. Jej životné voľby sa nevyhnutne stretávajú s nepochopením rodičov a jej tvorba zas naráža na mantinely rigidného politického režimu. Snímka Keď otvorím oči je nesmierne živým obrazom tuniskej spoločnosti v bode zlomu.

Nápadne odlišné sú životné východiská hrdinky jedného z divácky najobľúbenejších filmov festivalovej sezóny Toni Erdmann (2016) nemeckej režisérky Maren Ade, ktorá spoločenskú kritiku zaobalila do komediálneho žánru s absurdnými podtónmi. Ambiciózna Ines sa s vidinou kariéry v nadnárodnej korporácii vzdáva súkromného života, vzďaľuje sa od domova i svojich blízkych. Iskru v jej živote sa rozhodne vykresať jej bláznivý otec, ktorý filmu prepožičal meno, pod ktorým sa skrýva jeho nevypočítateľné alter-ego. Snímka Toni Erdmann, ktorá bude Nemecko reprezentovať v zápolení o Oscara, výstižne karikuje korporátny svet, jeho pokrútené pravidlá a špecifický jazyk. Nepochybne sa v nej nájdu všetci tí, čo si sami prešli alebo prechádzajú podobnou pracovnou skúsenosnosťou.

Tretím z nominantov je švajčiarsko-francúzsky animovaný film Môj život ako Cuketa (Ma vie de Courgette, My Life As a Zucchini, 2016) režiséra Clauda Barrasa. Výtvarne pôsobivá bábková animácia je v ňom použitá v službách príbehu o osirotenom chlapcovi, ktorý si hľadá svoje miesto vo svete. S pomocou láskavého policajta Raymonda sa detský hrdina s nezvyčajnou prezývkou “Cuketa” učí dôverovať ľuďom okolo seba a nakoniec nachádza lásku i novú rodinu.

V samostatnej sekcii Europa bratislavský festival predstaví výber toho najlepšieho z aktuálnej produkcie a odkryje tematickú i štylistickú rozmanitosť toho, čo súhrnne nazývame európskou kinematografiou. Diváci sa môžu tešiť na tituly ocenené na prestížnych zahraničných festivaloch, predovšetkým tých, ktoré sa konali v druhej polovici roka. Chýbať nebudú víťazné hrané i dokumentárne filmy z festivalov v Karlových Varoch, Locarne, Benátkach či Toronte. Film Rodinné šťastie (Ernelláék Farkaséknál, It’s not The Time of My Life, 2016) má všetky predpoklady na to, aby sa stal “ťahákom” sekcie. Nakrútil ho slovenskému publiku dobre známy Szabolcs Hajdu – jedna z režisérskych hviezd mladého maďarského filmu, autor snímok ako Biele dlane, Bibliothéque Pascal alebo Mirage. Hajdu, ktorý vo filme zároveň stvárňuje jednu z hlavných postáv a popri ďalších hercoch mu sekundujú jeho manželka a dve deti, bravúrne rozohráva komornú psychologickú drámu o príbuzenských, manželských a rodičovských vzťahoch. Vystačí si pri tom s priestorom jediného bytu, ktorý kamera ani na okamih neopustí. Rodinné šťastie svojou režijnou ľahkosťou pripomína to najlepšie z tradície amerického nezávislého filmu a psychologická drobnokresba ho zasa približuje k tvorbe Ingmara Bergmana. Z festivalu v Karlových Varoch si Szabolcs Hajdu odniesol hlavnú cenu, Krištáľový glóbus, a tiež ocenenie za najlepší mužský herecký výkon. Snímku v Bratislave predstaví početná delegácia, chýbať nebude režisér a herec v jednej osobe a jeho filmová i životná partnerka Orsolya Török-Illyés.