Tajné životy II. Čo je v nich nové?

Pôvodný slovenský seriál Tajné životy vzbudil pred dvoma rokmi nemalú nádej, že to s domácou televíznou tvorbou predsa len nie je až také čierno-biele. Dramatický seriál z prostredia azylového domu dokázal k obrazovkám v krajine, kde televíznu tvorbu dlhodobo ovládajú franšízové estrády, rýchlokvasené sitkomy a vyumelkované vzťahové ságy, prilákať nemalé množstvo divákov aj napriek svojej neveselej téme a nenásilnému marketingu verejnoprávnej televízie. A vďaka dôslednej odbornej príprave s ním okrem divákov boli spokojní aj mnohí z tých, ktorých sa jeho ústredná téma priamo dotkla – či už v osobnej, alebo profesionálnej rovine. V nedeľu sa premiérou prvých dvoch epizód z druhej série Tajné životy na obrazovky vrátili. Čo je v nich nové?

Začnime, hádam, radšej tým, čo ostáva v druhej sérii rovnaké. Predovšetkým, aj naďalej sa v nej  otvárajú intímne a bolestivé príbehy rodín, kde lásku a súdržnosť z najrôznejších dôvodov nahradila agresivita a násilie. Naďalej sú v centre pozornosti ženy, o ktorých v bežnom živote často vôbec nevieme, pretože tému domáceho násilia stále považujeme za určitý druh stigmy a tabu.

Aj v druhej sérii ostávajú hlavnými hrdinami pomerne zaujímavo a plasticky vyprofilovaní zamestnanci azyláku Druhá šanca –riaditeľka Eva (Zuzana Mauréry) sa okrem zahlcujúcej a nekomerčnej povahy svojho zamestnania musí pasovať aj s prelietavým manželom a pubertálnymi deťmi; Bea (Szidi Tobias), ktorej „na staré kolená“ pomútil hlavu podvodník, musí čeliť aj svojej nezodpovedná dcére – slobodnej matke; psychológ Jozef (Vladimír Jedľovský) si naďalej vo voľnom čase privyrába za barom v herni plnej gamblerov; sociálny pracovník Martin (Ondřej Daniš) pokračuje vo vzťahu s bývalou klientkou centra a najstarší z kolektívu, Ervín (František Kovár), musí niesť dôsledky svojho fyzického zásahu do bitky medzi dlhoročnou klientkou a jej alkoholickým manželom.

Z deja nevypadli ani viaceré z obyvateliek azylového domu a hneď v úvode druhej série k nim pribúdajú dve nové – Svetlana (Judit Bárdos s čudesnou zubnou protézou), ktorá lezie všetkým na nervy svojou neporiadnosťou a zanedbanými deťmi a „panička“ Karin (Zuzana Kanócz) - s dcérkou po krvavom konflikte ušla od manžela (Ady Hajdu), z ktorého sa vykľul sexuálny predátor. Dôraz sa v prvých dvoch epizódach kladie predovšetkým na Karin a jej zneužívanú dcérku Rebeku a ich príbeh, najskôr,  predstavuje to, čo mal tvorcovský tím na mysli, keď divákom sľuboval, že Tajné životy v druhej sérii „ešte pritvrdia“. 

Keď ide o zodpovedný prístup k ústrednému námetu, je tvorcom (v tomto prípade vlastne najmä tvorkyniam) ťažko čokoľvek vyčítať. Kauzy, ktoré otvárajú, sú vždy realistické (voľne inšpirované skutočnosťou), poučené aktuálnou legislatívou a ich riešenie je spracované s až procedurálnou presnosťou. Ak ide o úlohu šíriť osvetu a otvárať spoločenskú diskusiu, dá sa už v úvode druhej série odhadovať, že Tajné životy opäť svoj cieľ neminú.

Aby však seriál nebol len „edukatívnym materiálom“, musí si okrem divákovho rozumu dokázať získať aj jeho srdce. Presvedčiť ho, vtiahnuť ho do deja, udržať ho v napätí a úprimnom záujme o osudy jeho postáv. A tu už bude záležať naozaj na každom „detaile“ – uveriteľnými replikami počínajúc. Tajné životy II, žiaľ, hneď v úvodných epizódach niekoľkokrát poriadne zašušťali scenárom či prácou „od stola“. Staromódne, až groteskne klišoidné výjavy feťákov, ktorí sa váľajú po zemi v temnej, posprejovanej uličke sú v ostrom kontraste s fundovaným spracovaním problematiky domáceho násilia.

Vety ako „Poznám jedno miesto, kde budete vy aj vaša dcéra v bezpečí“ (povedané jednou týranou ženou druhej), alebo „Prišiel som ťa upozorniť, aby si o našich záležitostiach s nikým nehovorila, lebo by to nemuselo dobre dopadnúť“ (povedané žiarlivým násilníkom jeho vystrašenej žene) zase znejú aj z tých najpresvedčivejších hereckých úst celkom jalovo. Často sú pritom úplne zbytočné, lebo to, čo doslovne vyjadrujú, z kontextu vyplýva aj bez slov.

Naopak, trochu viac doslovnosti, alebo možno nejakej výpravnej názornosti, by si zaslúžil úvod prvého dielu. Ako lusknutím prstov sa okamžite ocitáme uprostred akcie a už len z náznakov dedukujeme, aký časový úsek nás asi od skončenia prvej série delí a kam sa medzičasom ktorá z postáv posunula. Pôsobí to, akoby seriál absolútne nepočítal s divákmi, ktorí ho začínajú sledovať až od druhej série. Dokáže ich takto chytiť..?

Hodnotiť nové postavy a zápletky trinásťdielnej série po dvoch úvodných epizódach by iste nebolo spravodlivé. Žiadna z postáv zatiaľ nemala priestor pre nejakú väčšiu hĺbku, prvé epizódy načrtli len základnú schému situácií, v ktorých sa nachádzajú. Týraná žena, agresívny muž, nechápavé či neveriace okolie. S trochou cynizmu by sa dalo povedať, že je to vlastne pomerne monotónne.

Celkom sľubne a nevšedne však, napríklad, vyzerá prienik tém domáceho násilia a náboženstva. Manželstvo Anny a Igora je medzi farníkmi v ich obci prezentované ako ukážkové. V skutočnosti je však plné nedôvery a násilia. Hlboko veriaca Anna u kňaza nenachádza podporu, starší muž ju, naopak, prehovára, aby pre záchranu zväzku pokorne ďalej trpela. Na scénu však prichádza mladý kňaz a jeho pozornému oku (pri pohľade na sympatickú Annu, hádam, až príliš pozornému..) kritickosť situácie neunikne. Kam presne ale táto linka smeruje, to zatiaľ vedia len tvorcovia Tajných životov...