Zomrel tvorca legendárnej trezorovej Komisárky, Alexandr Askoľdov |
Režisérovi Alxandrovi Askoľdovovi stačilo jediné dielo na to, aby sa zapísal do dejín kinematografie. Jeho Komisárka z roku 1967 sa krátko po dokončení ocitla
Režisérovi Alxandrovi Askoľdovovi stačilo jediné dielo na to, aby sa zapísal do dejín kinematografie. Jeho Komisárka z roku 1967 sa krátko po dokončení ocitla na indexe so zdôvodnením, že je urážkou revolúcie a prejavom sionistickej propagandy. Adaptácia poviedky Vasilija Grossmana, V meste Berdičev, vznikla počas 50. výročia Veľkej októbrovej revolúcie a navyše v čase, keď vypukla tzv. šesťdňová arabsko-izraelská vojna, v ktorej sa Sovietsky zväz postavil na arabskú stranu. Askoľdov mal následne zakázané nakrúcať a bol vyhodený zo strany. Komisárka zostala jediným dokončeným Askoľdovým dielom, do distribúcie sa dostala až v roku 1988. Ani po skončení zákazu už žiadnu ďalšiu hranú snímku nenakrútil. Alexandr Askoľdov zomrel v pondelok vo veku 85 rokov v nemocnici neďaleko švédskeho Göteborgu. Pre tlačovú agentúra DPA to potvrdila jeho manželka. Komisárka sa odohráva počas občianskej vojny v malom mestečku Berdičev, kde vedľa seba stoja synagógy a pravoslávne i katolícke kostoly. Práve v tomto meste vedie nekompromisná komisárka a komunistka Klavdija Vavilovová svoj prápor červenoarmejcov. Komisárka, ktorá akoby z oka vypadla kánonizovanému obrazu úderníčky z 50. rokov, sa vzpiera čomukoľvek ženskému a v záujme vyššieho cieľa už niekoľko týždňov nezosadla z koňa. Kvôli pokročilému tehotenstvu je proti svojej vôli nútená odstúpiť a ubytovať sa v príbytku židovskej rodiny sužovanej pogromami. Tu má možnosť sledovať iný život. V malom dome sa nachádza šesť detí a Komisárka si postupne začína uvedomovať, že ťažšie než bojovať vo vojne je prežívať v marazme doby a popritom úspešne vychovávať potomkov. Spolu s tým sa začína zamýšľať nad samotnou povahou vojny. Snímka tak sleduje svoju hrdinku stojacu medzi zarytým fanatizmom a prebúdzajúcimi sa materskými pudmi a myšlienkami o svete bez vojny, čo vrcholí v nezabudnuteľnej scéne pôrodu. Askoľdov sa zároveň zameral na zobrazenie krutého života európskych Židov, čím upozornil na to, že rasistický útlak sa netýkal iba nacistického Nemecka. Snímka je však zaujímavá aj svojim štýlom a množstvom symbolov, ktoré jej dodávajú univerzálnosť a nadčasovosť. Apokalyptický nádych, „odpútaná kamera“, ktorá pláva v priestore, asynchrónny zvuk, hudba, ktorá z uspávankových motívov v mnohých momentoch prechádza až do ambientných a industriálnych polôh, symbolické zábery koní bez jazdcov či hlavní ako falusov vytvorili z filmu i režiséra legendu. |
NAJČÍTANEJŠIE |
- Nový slovenský film Pokiaľ ja žijem sa predstavuje trailerom, čakajú ho premiéry v
- Polarizácia spoločnosti, občianska vojna a Kolaps. Unikátna filmová simulácia vás
- Brian Muir, ktorý pracoval na sérii Star Wars prijal pozvánku Fakulty architektúry
- Max prináša podrobnosti o predplatnom pred spustením na Slovensku a v Českej repub
- Netflix, HBO Max, Apple TV+ novinky: Primadonna, The Color Purple, Our Living Worl
- Kolaps je poctou novinárskej práci i mrazivou ukážkou občianskej vojny - píše Mich
- Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej k
- Festival v Cannes je takmer tu. O Zlatú palmu zabojujú nasledujúce filmy
- Filmové štúdio s Petrom Konečným o cenách Slnko v sieti, ale aj slovenskom filme S
- Stále v kurze. Seriál o trampotách skúsenej komičky pokračuje treťou sériou