PREVIEW: BABEL

Režisérov dvorný scenárista Guillermo Arriaga citlivú látku spracoval na starý známy spôsob, čo je citeľné aj vďaka pomocnému rukopisu samotného režiséra. Opäť raz preto budeme svedkami niekoľkých zaujímavých zauzlení a nebude chýbať ani prelínanie dejových scén, tie sa však plynutím deja postupne rozmotajú a výsledný efekt dodá filmu požadovaný zmysel. Inarritu a Arriaga do svojho príbehu zasadili niekoľko dôležitých postáv. Stretneme sa s americkou dvojicou manželov Richardom (Brad Pitt) a Susan (Cate Blanchett), ktorá si svoje rany z minulosti hojí dovolenkou v Maroku, zatiaľ čo ich deti zostali doma na starosť mexickej opatrovateľke Amelie (na Oscara nominovaná Adriana Barazza). Tá sa vďaka nečakaným udalostiam musí spoločne so synovcom Santiagom (Gael Garcia Bernal) uchýliť k nie príliš radostnému kroku na úkor stihnutia svadby v radoch jej mexickej rodiny. Do deja viac či menej zasiahnu aj marockí synovia miestneho pastiera a hluchonemá dievčina z Japonska, tá okrem svojho postihnutia musí čeliť aj stále sa vynárajúcim spomienkam na samovraždu svojej matky. V opätovnom hľadaní samej seba by jej mohol pomôcť zronený otec, uvidíme v kine.

Babel bol pre samotného režiséra, ako sa koniec koncov vyjadril aj on sám: „Zatiaľ tou najväčšou výzvou v mojej filmárskej kariére.“ A pokračuje: „Babel vznikol v potrebe vyjadriť moje pocity, ktoré naplňovali moje srdce a moju myseľ.“ Film sa natáčal celý jeden rok a počas tohto hektického obdobia štáb postupne prestriedal tri kontinenty. Neznáme prostredia, jazykové bariéry a vyčerpávajúca práca s nehercami (veľmi autentická) občas spôsobovali vrásky na čele, ale všetko nakoniec dobre dopadlo: „Nakrúcanie Babelu bolo vlastne takým jedným Babelom samo o sebe. Celá produkcia bola absolútne unikátna a odlišná od ostatných filmov, ktoré som predtým nakrútil. V podstate sme totiž museli nakrútiť štyri rozdielne filmy a vzájomne ich prepojiť tak, aby spolu fungovali. Bola to pre nás ozajstná logistická výzva, ale tým najťažším bola intelektuálna a emocionálna časť celého projektu.“

Alejandro sa s myšlienkou filmu tohto kalibru pohrával už počas prípravných prác na jeho predchádzajúcom filme 21 gramov. Neváhal a oslovil svojho talentovaného scenáristu, a ten samozrejme súhlasil. „Arriagov talent je absolútne výnimočný, rovnako tak, ako je výnimočným spolupracovníkom. Jeho písanie je vierohodné a má skutočne veľkú vnútornú silu, čo je dôsledkom jeho neskutočných schopností.“ Podľa väčšinových pozitívnych ohlasov a reakcií zo zahraničia môžeme súdiť, že sa stanovené cieľe a túžby podarilo úspešne zrealizovať. Napokon, verejnosť nemá ani najmenší dôvod na obavy, a ako sa hovorí do tretice všetko dobré. Verme preto, že aj tretí celovečerný počin zlatého dieťaťa z Mexika naplní naše očakávania. Tie sa každým ďalším filmom stále viac pritvrdzujú, sám som preto zvedavý, ako zareaguje slovenské publikum, ktoré si film s určitosťou nenechá ujsť, už len kvôli neutíchajúcemu „humbuku“ okolo celého projektu. O niekoľko hodín sa na vlastné oči môžeme presvedčiť, aká je pravda.

„Hranice sú vytvorené viac-menej v nás samých, ako v nejakých fyzických prekážkach. Bariéry sú výtvorom našej mysle, a to čo nás robí šťastnými je zakaždým úplne odlišné od toho, čo nás robí nešťastnými – nech je to už rozdiel v kultúrach, rase, jazyku alebo postavení. A toto poučenie je vlastne aj zmyslom môjho filmu, poukázať na to, čo nás spája a nie na to, čo nás rozdeľuje.“
/Alejandro Gonzáles Inarritu/