Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Pach krvi
Black Panther
Roman J Israel, Esq.
Replicas
Wonder Wheel

PACH KRVI

"Hej hou, Hej hou, Hej hou, zatneme vám do hlavy sekerou! Nôžka, rúčka, prstík, hlavička, najchutnejšia je mladá krvička! Dievča, žena, dieťa, mladík a či požiarnik,
"Hej hou, Hej hou, Hej hou, zatneme vám do hlavy sekerou! Nôžka, rúčka, prstík, hlavička, najchutnejšia je mladá krvička! Dievča, žena, dieťa, mladík a či požiarnik,

"Hej hou, Hej hou, Hej hou,
zatneme vám do hlavy sekerou!
Nôžka, rúčka, prstík, hlavička,
najchutnejšia je mladá krvička!
Dievča, žena, dieťa, mladík a či požiarnik,
v našom lese ťa pred smrťou nezachráni nik.
Ostrá čepeľ vaše kosti na prach drví
a povetrím sa vznáša omamný pach vašej krvi!!!
"

Ako prosím? Vravíte, že to malé básnické intermezzo sa vám ako anotácia deja zdá málo? No dobre, nech je teda po vašom... .

Kde bolo tam bolo, v krajine za Apalačskými pohoriami sa istý mladík Chris vo svojom aute ponáhľa po diaľnici na dôležité obchodné stretnutie. Vidina rýchleho presunu z jedného miesta na druhé sa nanešťastie rozplynie v momente, keď sa vďaka nehode dostane do dopravnej zápchy. Vitalitou nabudený Chris ale zakrátko nachádza náhradné riešenie - v odbočke z diaľnice cez opustenú cestu naprieč blízkym lesom. Tá síce sľubuje menej pohodlnú a udržiavanú vozovku, ale časový sklz by mal byť bez ďalších komplikácií minimálny. Lenže to by sme sa nemohli nachádzať v neľútostnom žánri hororu, kde Murphyho zákon schválnosti platí do posledného písmena. Netrvá dlho a jeho neoblomnosť si vyskúša aj samotný Chris. Na lesnej ceste narazí do auta partie mladých ľudí, ktorí si sem prišli oddýchnuť. Po krátkom zoznámení, sa s nimi vydáva vyhľadať v najbližšom okolí pomoc. Nanešťastie, namiesto prívetivého horára alebo očarujúcej Červenej Čiapočky, narazia na chatrč, ktorú obýva zdegenerovaná trojica mužov. A čo je ešte horšie, sú to fuj-fuj zlí kanibali, ktorí sa práve obzerajú po čerstvých kusoch pre svoje obedňajšie menu...

Tak ale teraz by už rozhodne stačilo :-), pretože ďalšie prezrádzanie deja by bolo nielenže zbytočné, ale aj smerom voči vám - potenciálnym divákom - kontraproduktívne. Radšej sa pomaly presunieme na pole seriózneho zhodnotenia najnovšieho hororu v našich kinách.

Už vyššie zmieňovaná premisa sľubuje, že Pach krvi by mal byť viac ako teen-kill slasherom (teenage vyvražďovačka) skôr filmom, ktorý sa snahou o spôsob budovania atmosféry strachu a napätia blíži viacej k filmom ako je Texasky masaker, príp. Vyslobodenie (obšírny rozpis charakterových rozdielov môžete nájsť práve v recenzii na zmieňovaný Texaský masaker motorovou pílou; na tomto mieste v skratke môžeme naznačiť, že základná odlišnosť je vo vymedzení priestoru, t.j. teen-kill zasadzuje vraha do nášho sveta, robí z neho votrelca v našom svete. Naopak vo filmoch typu Texaský masaker sme votrelcami my a to vo svete obývanom psychicky narušenými jedincami; s tým súvisí potom aj skutočnosť, že v prvom prípade môžeme hovoriť pri sledovaní o určitom druhu napätia, zatiaľ čo druhý prípad ma sklon vzbudzovať v nás nefalšované pocity strachu). Mimochodom, Pach krvi odkazuje smerom k výbornému Boormanovmu Vyslobodeniu nielen príbehom, ale priamo aj doslovnou citáciou, keď v istom momente je tento film priamo spomenutý jedným z hlavných predstaviteľov. Navyše tu možno nájsť ešte jeden spoločný menovateľ, ktorý som zabudol spomenúť v recenzii na Masaker. Vo vyššie zmieňovaných filmoch sa degenerovaní ľudia väčšinou vyskytujú na americkom juhu. Zasadenie týchto jedincov do tohto geografického teritória má svoje korene pravdepodobne ešte v časoch vojny Severu proti Juhu, kde sa okrem otázky otroctva riešil aj problém v rozdieloch medzi "po technike, priemyslu a urbanistike" orientovaným Severom a zaostalejším (tak v zmýšľaní v kontexte spomínaného otroctva ako aj v industrializácii), vidieckym Juhom.

Žiaľ spomínaný prísľub, spočívajúci v prípade Pachu krvi v posune od štandardného slasheru ku náročnejšiemu hororu, sa nenaplní takmer vôbec. Zatiaľ, čo totiž ešte v remaku Texaského masakru môžeme aspoň do prvej polovici filmu hovoriť o evidentnej snahe režiséra pracovať s atmosférou príbehu v odlišných dimenziách od žánru teen-kill, tak v prípade Pachu krvi si môžeme o takejto snahe nechať iba zdať. Vo filme nielen že od začiatku absentuje snaha o aspoň akú - takú logiku (napr. doslova na skok od cesty je rozsiahly autopark obetí, ktorý akoby náhodou ostal doteraz neobjavený, pričom zo strany pozostalých by mala byť aspoň určitá logická snaha o vypátranie, čo sa stalo z ich najdrahšími...), ale navyše aj tá trocha tajomna a napätia, ktorá vo filme aspoň náznakom je, ihneď mizne po zobrazení kanibalistickej trojky v plnej paráde (čo sa žiaľ stane hneď v prvej tretine filmu). Ich celková fyziognómia totiž namiesto strachu vyvolá skôr úsmev na perách, pretože pri najlepšej vôli vás nemôže nenapadnúť v prípade ich vzhľadu a fyzicko - hlasových prejavoch až zarážajúca podobnosť so "škřetmi" z Pána prsteňov

Navyše, ešte pred spomínaným zjavením sa týchto zdegenerovaných jedincov, je z každého políčka doslova cítiť (ne)inšpirácia a odklon k najklišéovitejším klišé takmer každého filmu žánru teen-kill. Od začiatku je jasné kto prežije a kto je tu len do počtu, strach a napätie je nahradené litrami krvi a vyššou mierou explicitne vyobrazeného násilia. Všetko to potom vedie k nešťastnému efektu, že aj napriek mimoriadne striedmej stopáži (niečo málo cez 80 minút) sa neubránite pocitom nudy a efektu kvázi déjŕ vu, t.j. aj priemerný fanúšik hororu mal už možnosť všetko vidieť niekde inde, často krát v oveľa lepšom prevedení.

Pozitívne dôvody, prečo si nakoniec u mňa film vyslúžil vyššie uvedené bodové hodnotenie sú tri. Po prvé, aj napriek všetkej fádnosti sa vo filme nachádzajú dve - tri obstojné "ľakacie" scény (i keď pravdou je to, že ide o čisto prvoplánové ľakačky, kde sa požadovaný efekt dosahuje veľakrát odskúšaným náhlym prechodom z pokoja do ráznej akcie, resp. z maximálneho ticha kontrastne vystúpi výrazne hlasná ruchová stopa dokreslená temným hudobným podfarbením). Po druhé, film disponuje jednou obzvlášť vydarenou likvidačnou scénou s gore prvkami. Táto nechutne dekadentná, ale aj napriek tomu skrz - naskrz "zábavná" sekvencia dokázala vo mne, človekovi odchovanému nielen na tvrdom talianskom gialle, rozvibrovať uznanlivé zabručanie nad jej invenčným spôsobom prevedenia. A nakoniec po tretie, posledný bod je za režisérovu snahu jemne posunúť a variovať jedno z pravidiel daného žánru. Väčšia časť filmu sa totiž odohráva nie v šere a tme, ale počas svetlom naplneného dňa. V porovnaní s množstvom nočných scén v iných hororoch tak ide o celkom zaujímavú a miestami prívetivú zmenu.

Pach krvi možno tak áno - ako aj nie ambivalentne odporučiť hlavne zarytým fanúšikom hororu. Tí na jednej strane budú mať (možno) pre nedokonalosti filmu aj v rámci daného žánru väčšie pochopenie, na druhej strane ich film neprekvapí takmer ničím novým a o to viacej sa budú nudiť (v tomto prípade úprimne radím - tomuto "lesu" sa vyhnite). A nakoniec jedinci, ktorí hororu neholdujú, môžu naopak vykazovať aj určité náznaky nefalšovaného strachu i napätia a pridať si k hodnoteniu prípadne ešte jeden - dva bodíky navyše.

Wrong Turn (USA/Nemecko, 2003, 84 min.)
Réžia: Rob Schmidt. Scenár: Alan McElroy. Kamera: John S. Bartley. Hudba: Elia Cmiral. Hrajú: Desmond Harrington, Eliza Dushku, Emmanuelle Chriqui, Jeremy Sisto, Kevin Zegers, Lindy Booth, Julian Richings, Garry Robbins, Ted Clark

 

2004-05-2020.5.2004 | Adrián Žiška




login facebok
Fotogaléria k článku
Horror/Triler
84 min
USA Nem
2003
3 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
5 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Bubu | Učiteľka
Všetci predsa museli chodiť do školy aj ju ukončiť.Blízko iných národov. Už to bolo uvolnenejšie.Nie je dobré hrabanie v... >
bubu | Učiteľka
Zuzka mala v 83r cca 15r a žili si slušne. >
guju | Učiteľka
No šak prave 83 rok bol lepší ako ý0 roky, tí čo vtedy žili ti povedia.Oblečenie zuzky je ako tety s 60 rokov. Spýtaj sa... >
peter-kinema | Učiteľka
Bože, film sa odohráva v roku 1983. Najprv treba rozmýšľať, uvažovať, filmy vidieť a potom opäť premýšľať a potom opatrn... >