VOJNA SVETOV

VOJNA SVETOV

8.0

Filmová recenzia



„Mám problém. A keď mám problém ja, má ho celý svet“, je východisko mnohých bláznov, zločincov a umelcov. Len málo z nich má ale dostatočné možnosti, odvahu, odhodlanie, či peniaze na to, aby ho uskutočnili doslovne. Steven Spielberg je jeden z toho mála.

„Nezáleží na tom, koľkokrát zachránim svet. Vždy sa znova dostane do problémov.“ (Mr. Incredible)

Výrok Boba Parra sa už stáročia ukazuje ako pravdivý, vo filmoch ale platí na 150%. Vo Vojne svetov sa Zem rozhodne nenachádza v stave, ktorý by sa dal nazvať prirodzeným. Nezvyčajné búrky na celej planéte spôsobujú masívne výpadky elektriny a chaos všade kde sa objavia. Temné nepriehľadné mračná, blesky bez hromov, zasahujúce mnohokrát to isté miesto, nefungujúce prírodné zákony – to všetko signalizuje viac než problém.

Tento problém ale príliš netrápi Raya Ferriera. Jeho existencia na tejto planéte spočíva v ovládaní prístavného žeriavu, spánku a hrabaní sa v starých autách. A ešte sa občas stará o svoje dve deti z rozpadnutého manželstva. Jeho malá chorľavá dcéra Rachel sa bozkom radšej rozlúči s novým partnerom svojej matky, než s vlastným otcom a jeho syn Robbie svoju pubertálnu protirodičovskú rebéliu tiež najradšej smeruje na Raya, ktorý ako otec sklamal (a sklamáva stále znova).

Vojna svetov Vojna svetov Vojna svetov

Už to začínalo vyzerať ako typický víkend u otca, keď vtom prišla záhadná búrka aj do Ameriky (a celkom milé je sledovať typicky americký uhol pohľadu: pokiaľ búrky ničia Ukrajinu, tak je to v pohode, dráma sa začína, až keď prídu do USA). A čoskoro sa ukáže, že nejde o hocijakú meteorologickú anomáliu, ale o útok. Útok koho, alebo čoho nie je jasné, zrejmé je len, že spod  zeme sa vynorilo obrovské zariadenie pripomínajúce veľký tank pohybujúci sa na troch teleskopických chápadlách. Ľudia po opadnutí prvého šoku nevedeli čo robiť, tak čakali čo spraví záhadný stroj. A ten spravil to, na čo bol zostrojený. Začal ničiť. Autá, domy, ulice, ľudí. Všetko čo mu prišlo pod ruku pohladil svojim laserovým pohľadom, rozdupal každú prekážku, prebúral sa všetkým čo mu stálo v ceste. A nesnažil sa niekam presunúť. Len systematicky prenasledoval čokoľvek živé a snažil sa to zahubiť. Prvá lastovička konečnej exterminácie priletela.

Otrasený Ray stroju ledva utečie, zhrabne doma pár vecí, detí a posledné funkčné auto v širokom okolí a dá sa na útek. A uteká a uteká. A ešte viac uteká... Áno, je to tak. Vojna svetov je v mnohých ohľadoch veľmi zvláštny film. V prvom rade preto, že sa v ňom prakticky nič významné nestane. Spielberg pracuje s divákom neštandardným spôsobom, schválne ignoruje klasickú psychológiu diváckeho prijatia filmu, neponúka nám jedinú postavu, o ktorú by sme sa úprimne báli, všetky tri hlavné charaktery sú od začiatku nesympatické: otec je typicky Spielbergovský (k čomu sa ešte vrátim), syn je nadutý puberťák, ktorému by sa hodilo konečne dospieť a dcéra je otravná hypochondrická hysterka. Keď nie je dôvod identifikovať sa s kladnou postavou, obvykle je to vyvážené zaujímavým záporákom. Ani ten však vo Vojne svetov nie je. Je tu len niekoľko obrovských robotických zariadení, o ktorých nevieme vôbec nič, okrem toho, že ničia všetko na čo narazia. Čo rozhodne nie je dostatočná motivácia.

Viem ako, no neviem prečo. (John Hurt, 1984)

Napriek všetkému čo som v predchádzajúcom odseku napísal, Vojna svetov ako film funguje. Práve preto, že sa nám tvorcovia nesnažia predkladať zidealizované hlavné postavy, ale čo najvernejších „skutočných ľudí“, otvárajú si u diváka veľmi široké zadné vrátka. Vďaka úprimnosti pri zobrazovaní obyčajných ľudí, akceptuje divák film ako autentický, čo je presne pocit, ktorý tvorcovia potrebovali dosiahnuť. Pokiaľ totiž režisér chce zobraziť emotívne silné motívy (napr. masovej genocídy) a divák mu verí, tak si s ním môže robiť doslova čo chce. A toto Spielberg využíva. Vo Vojne svetov sa od začiatku silou-mocou snaží pôsobiť autenticky, aby neskôr mohol rozohrať svoju dosiaľ najdepresívnejšiu hru s divákom. Jeho snaha je síce na niektorých miestach až príliš okatá (Dakota Fanning bohužiaľ nepodala svoj životný výkon), väčšinu času ju ale dokáže udržať na správnej úrovni. Neskôr sa mu preto darí radením výjavov bezmocnosti, deštrukcie a násilia diváka doslova zdeptať na úroveň účastníka deja, donútiť ho prežívať situácie spolu s ľuďmi na plátne. Pokiaľ ste pri tematicky veľmi príbuznom Dni nezávislosti mali väčšinu času pocit príjemného vzrušenia z akcie a mimozemšťanov, pri Vojne svetov bude tento pocit nahradený beznádejou z toho, čo sa deje na plátne (napriek tomu, že akcie v nej rozhodne nie je menej).

Vojna svetov Vojna svetov Vojna svetov

A teraz prichádzam k bodu, o ktorom som už dlho pred tým, než som videl film, vedel, že k nemu prídem. Musím zvoziť záver. Žiadne to prekvapenie, každý vie, že Spielberg už dávno nie je schopný natočiť posledných 5 minút filmu, tak aby pri tom nespadol do sudu s medom a sirupom. Človek by si želal, aby závery jeho filmov natáčal niekto iný, lebo sám Steven z nepochopiteľných dôvodov v závere rád obracia hodnotu vlastnej výpovede aspoň o 90 stupňov. Bohužiaľ neinak  je tomu aj teraz, zase sa mu nepodarilo udržať vlastnú, veľmi vysoko nastavenú hranicu kvality a môže sa ľahko stať, že vám znechutí celý film. Aby som bol úprimný, ja už dávnejšie pozerám Spielbergove filmy tak, že záverečných 5 minút podvedome nevnímam – preto sa mi aj Vojna svetov (rovnako ako A.I.) veľmi páčila a subjektívne by som jej v hodnotení dal 9 bodov. Musím však do úvahy brať absolútnu väčšinu divákov, ktorí neignorujú závery Spielbergových filmov. A faktom bohužiaľ je, že koniec opäť raz nevyšiel. Ako veľmi vám to bude prekážať, je na vás.

Pri novom hollywoodskom filme za 130 miliónov dolárov nemá zmysel zmieňovať sa o formálnej stránke, či efektoch. Tak sa nezmieňujem. ;)

Vojna svetov je určite zvláštnym filmom. Nie len svojou výpovednou hodnotou, ktorá sa nachádza medzi riadkami (kto hľadá kritiku americkej prestrašenej a sfanatizovanej spoločnosti, ten ju nájde), ale aj svojou výnimočnosťou v Spielbergovej filmografii. Steven akoby rekapituloval svoju doterajšiu tvorbu (kto hľadá nenápadné odkazy na väčšinu jeho predošlých filmov, ten ich nájde) a posunul sa. Vo Vojne svetov zobrazuje udalosti, ktoré by sa v jeho filmoch pred tým stať nemohli, je tvrdý k postavám, je tvrdý k divákovi. V tomto filme viac, než sa dalo očakávať. Oplatí sa ho vidieť. Keď pre nič iné, tak preto, aby ste videli, ako večný hračička Steven dospel.

Tu sa končí recenzia, na záver ponúkam veľmi krátku úvahu o tom, kto je vlastne hrdinom tohto filmu. Nepovinné čítanie.

O egoizme hlavnej postavy

Spielbergovej Vojne svetov býva vyčítané najmä prehnané vyzdvihovanie kultu rodiny, pričom sa argumentuje hlavnou postavou, Rayom Ferrierom, ktorý sa z flákača (v zmysle životnom, nie pracovnom) a skrachovaného rodiča v úvode filmu mení na zodpovedného ochrancu svojich detí vo svete plnom zla a nebezpečenstva. Na prvý pohľad tomu tak aj je, ale keď sa na motivácie Cruisovej postavy pozrieme bližšie, zistíme, že to možno vôbec nie je až také jednoduché ako sa prvý pohľad zdá.

Vojna svetov Vojna svetov Vojna svetov

Vrátim sa k prvému odseku tejto recenzie. Vieme, že Steven Spielberg mal veľmi vážne problémy so svojím otcom, aj že si ho rieši prostredníctvom svojich filmov. Väčšinou jeho tvorby sa tiahne motív rozpadnutej rodiny s otcom v úlohe strojcu nešťastia, obvykle sa však preto „otec“ trápi a nakoniec aspoň symbolicky zastane svoju funkciu. Vo Vojne svetov je tomu však zásadne inak. Ray Ferrier nie je dobrým otcom, zabúda aj na čas, kedy si má od manželky na dva dni prevziať potomstvo. Nerozumie svojim deťom, ony nerozumejú jemu, necítia potrebu s ním komunikovať. Neveria mu ako otcovi. Spielberg dáva „otcovi“ poriadne po ústach, ukazuje ho ako neschopného a nedospelého človeka, ktorého emočný vývoj sa zastavil omnoho skôr, než sa mal, pre ktorého je dostatok oleja v karburátore jeho auta dôležitejší, než dostatok jedla, ktoré majú jeho deti konzumovať.

Po prvom mimozemskom útoku sa Ray zdanlivo zmení. Opakujem: zdanlivo. Vezme svoje deti a po chvíli úniku sa rozhodne zaviesť ich k svojej bývalej žene, cestou ich všemožne chráni a snaží sa aby prežili. Podstatnou zmenou v Spielbergovej tvorbe ale je, že Ray - otec to všetko nerobí pre deti. Jeho motiváciou nie je zachovanie rodiny, naplnenie otcovskej povinnosti, či pudu. Ray sa totiž za celý film nemení. Stále mu ide o seba, jeho primárnym cieľom je jeho vlastné prežitie a jeho sekundárnym cieľom je zachovanie si mužskej dôstojnosti – nie v očiach svojich detí, ale v očiach ich matky –ženy ktorá urazila jeho chlapskú ješitnosť a zároveň v očiach jediného člena rodiny, na ktorom mu ešte záležalo. Len jej uznanie mu vedelo zmierniť pocit vlastnej životnej prehry, ona bola človekom, ktorý mohol symbolicky povedať, že je dobrým mužom. A najlepšia cesta ako pozitívne prezentovať seba v jej očiach bolo, pochopiteľne, priviesť jej deti domov živé. Preto sa o to počas celého filmu tak vehementne snažil.

Postava otca pre mňa tak zostáva, napriek zdanlivému prerodu, nedospelým chlapcom, ktorý sa potrebuje predviesť pred dievčaťom, aby si tým sám mohol potvrdiť svoju potrebnosť pre tento svet... Tento názor je len mojím, nenútim vám ho násilím a rád si v diskusii vypočujem aj vaše protinázory (a očakávam, že ich bude drvivá väčšina). Každopádne je ale Vojna svetov filmom, o ktorom sa dá rozprávať.


War of the Worlds
(USA, 2005, 116 min.)
Réžia: Steven Spielberg. Scenár: Josh Friedman, David Koepp. Kamera: Janusz Kaminski. Hudba: John Williams. Hrajú: Tom Cruise, Dakota Fanning, Justin Chatwin, Tim Robbins, Miranda Otto

 


autor Filip Šustek 30.6.2005
Kinema
8.0
Diváci
7.3
Ohodnotiť

Žner: Sci-fi/Dráma
Minutáž˝: 116 min
Krajina: USA
Rok výroby: 2005
Homepage www

Premiéra:
Premiéra SK:
  • Profil: Steven Spielberg (30.06.2005 0:06:59)
  • Vojna svetov v rôznych pohľadoch (29.06.2005 18:10:06)
  • Preview: Vojna svetov (14.06.2005 10:40:05)
  • V ankete vyhrala Vojna svetov (11.07.2005 1:08:09)
  • Vojna svetov má slabý štart (04.07.2005 13:22:43)
  • Meno:
    ODOSLAŤ
    :)
    Diváci
    7.3
    Ohodnotiť

    Žáner: Sci-fi/Dráma
    Minutáż˝: 116 min
    Krajina: USA
    Rok výroby: 2005
    Homepage www

    Premiéra:
    Premiéra SK:
    0 z 10
    0 z 10
    FILMOVÉ PREMIÉRY
    NAJČÍTANEŠIE
    |DUNA: ČASŤ DRUHÁ
    1
    hodnotenie 9/10
    |OHNIVÁ OBLOHA
    0
    hodnotenie 7/10
    |DARKLAND: NÁVRAT
    0
    hodnotenie 4/10
    |DOKONALÉ DNI
    0
    hodnotenie 9/10
    |ŠTYRIA MALÍ DOSPELÍ
    0
    hodnotenie 7/10
    |MILUJE MA, NEMILUJE MA
    0
    hodnotenie 6/10
    |MAMACRUZ
    0
    hodnotenie 7/10
    |IRON CLAW
    0
    hodnotenie 7/10
    |NA CESTE S MAMOU
    0
    hodnotenie 8/10
    FILMOVÉ NOVINKY
    REBRÍČEK SK
    01 |
    návšt. 50476
    02 |
    návšt. 11232
    03 |
    návšt. 6387
    04 |
    návšt. 5029
    05 |
    návšt. 4829
    06 |
    návšt. 3812
    07 |
    návšt. 4039
    08 |
    návšt. 2951
    09 |
    návšt. 1913
    10 |
    návšt. 1868
    REBRÍČEK US
    01 |
    $82,0 mil.
    02 |
    $7,4 mil.
    03 |
    $3,9 mil.
    04 |
    $3,2 mil.
    05 |
    $3,2 mil.
    06 |
    $2,5 mil.
    07 |
    $2,1 mil.
    08 |
    $1,7 mil.
    09 |
    $1,4 mil.
    10 |
    $1,1 mil.
    SOCIÁLNE SIETE
    KOMENTÁRE
    Kinema.sk - filmy, seriály

    sector logo
    network
    ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.