300 |
300 |
Bratia! Vojaci! Sparťania!
Pred necelými dva a pol miléniami sa tri stovky našich udatných súkmeňovcov stretlo pri Horúcich Bránach s vyslancami samotného Hádesa. Všetky armády perzského kráľa Xerxesa sa ako tmavý mrak zniesli na maličké Grécko a len vďaka chrabrosti pár vyvolených, ktorí vtedy položili svoje životy, môžeme dnes o ich hrdinstve rozprávať. Veľa legiend zachytáva onen čin a dnes o ňom vie každý školopovinný Sparťan či Sparťanka. Jednou z týchto legiend je aj obrazová balada zvaná 300 od marylandského majstra rozprávača Franka Millera – a aká že to balada je! Nádherne vyrozprávaná, s patričným dôrazom na hrdinstvo Lakedóncov a zlobu Peržanov, bujnými farbami extrémne štylizovaná a nadovšetko pútavá. Avšak dnes, deti Sparty, nás čaká bitka porovnateľná s onou kráľa Leonida a jeho tristo verných. Dnes si totiž zmeriame sily s adaptáciou tohto príbehu do pohyblivých obrázkov ...
Podobne ako lakedónskemu kráľovi Leonidovi, aj nám veštkyne predpovedali slávny boj. Zack Snyder, syn Wisconsinu, majster pohyblivého obrazu od čias Úsvitu mŕtvych, sa legendy podľa nich chopil s vervou zúrivého býka a verne skopíroval obrazy legendy Millerovej. Náklonnosť Bohov a vďačného publika mal preto v krajine za oceánom preto istú. Zároveň však k nám doľahli aj chýry o politickom podtóne nového rozprávania, o obsahovej prázdnote sužujúcej dvojhodinový príbeh. A je svätou pravdou, bratia rodu Herkulovho, že rozprávanie majstra Snydera je lahodou pre oči, ale um príliš nezaťaží. Na rozdiel od iných legiend ako Sin City tu nenájdeme helotské prepísanie originálu, ale kinematograficky vyzreté dielo plné dynamiky a pohybu. Rovnako ako u sparťanských bojových úkonov, aj tu panuje rovnováha a ladnosť a jednotlivé výjavy kreslenej legendy sú pospájané filmovou niťou sťa by ju sám Apolón viedol. Srdce každého Sparťana pookreje pri pohľade na bitevné výjavy, u rozprávača Millera trpiace pod statickosťou jeho obrazov, teraz ožívajúce v plnej kráse a verve. Či je to spôsob boja a prevaha lakedónskej falangy alebo Leonidove hrdinstvo a pravdivosť jeho pohybov v samotnom súboji s perzskými psami, nové prerozprávanie nešetrí detailmi, brutalitou ani krvou. Miestami síce pôsobí skôr ako detská hra a prezrádza príliš ľahko svoje korene „modrej miestnosti“, ale tieto neresti boli súčasťou už originálnej piesne, a preto ich nemožno zazlievať.
Ale nie všetko, čo je zlato, sa blyští – na rozdiel od hostiny pre oči nás v novej balade čaká skôr rozpačité a neforemné sústo pre uši. Hudobná múza sa pričasto nevie rozhodnúť, či má vzdať klasický hold našim padlým vojakom, alebo v modernom šate na seba strhnúť pozornosť. Niektorým výjavom príbehu umne sekunduje po boku Afrodity a obrazy zosilňuje (smrť Leonidova, záver u Platají), kým iné zase ruší až ničí (pár vojnových scén). Wisconský bájkár Snyder sa tiež snažil obohatiť prastarú legendu novými príbehmi, ako konaním našej kráľovny Gorgo, milujúcej manželky Leonida, počas jeho absencie v Sparte. Tento a ďalšie, menšie dodatky príbehu našťastie neškodia, ale k napomáhaniu majú ďaleko. Masky a špeciálne efekty, väčšinu času na úrovni hodnej Olympu, si z času na čas doprajú malý oddych alebo výpadok, napríklad v podobe prašivého psa a zradcu Epialta. Prehrešky voči kvalite, za ktoré v Sparte trestáme deti rákoskou, tu ničia inak veľmi dobrý dojem z kvalitného prevedenia legendy do novej podoby. Nové prerozprávanie navyše exceluje v hereckých výkonoch. Hlavne Gerard Butler, syn Edwarda Butlera z Glasgowu, akoby nášmu kráľovi Leonidovi z oka vypadol. Rovnako Rodrigo Santoro či David Wenham, ktorý už predtým nie úplne presvedčil v príbehu o Prsteni moci, sa teraz snažia ako Sizyfos a na rozdiel od neho sa im darí vynikajúco stelesniť svoje postavy.
Najväčšou slabinou, ba priam Achilovou pätou najnovšieho prerozprávania je prehnaný, miestami až antiklimatický, pátos. Neľakajte sa deti Lakedónie, nejedná sa o popretie významu a hlavnej myšlienky tejto hrdinskej básne, ale o spôsob akým je podaná. Kým balada Millerova podávala tú istú výpoveď a v konečnom dôsledku bola rovnako plná pátosu, konkrétne ju popísala len nepatrný počet krát. Snyderova vízia prehnane exponuje jednu (nepravdivú) myšlienku o ochrane demokracie a lepšieho zajtrajšku nespočetne krát, až nechcene pôsobí komicky. Vďaka viacerým nemiestnym heroickým výkrikom a vsuvkám stráca základný význam našej najcennejšej básne na sile a výpovedi. Krátky, kondenzovaný príbeh predlohy je k tomu ešte nešťastne roztiahnutý do skoro maratónskych rozmerov a podobne ako Feidipides pri behu z Maratónu, umiera na vysilenie. Hra s ohňom a nepriateľom sa môže ľahko vymknúť z rúk a pri boji s príbehom tomu niet inak. Občasné skrátenie záberu, ba vynechanie niektorej z množstva príbehových odbočiek, by novej forme legendy iba prospelo.
Sparťania a slobodní, udatní Gréci! Deti celého sveta, vypočujte si príbeh o hrdinstve a sláve, o obete a odvahe. A o jej novom podaní plnom svetiel, farieb, krvi a krásy. Hostina pre oči, utrpenie pre uši, trochu prehnané vzývanie našich lakedónskych hrdinov a čaše testosterónu, taká je nová podoba našej najslávnejšej hrdinskej básne. Keby sa nové prerozprávanie držalo sparťanských zákonov a nebolo aténsky rozvláčne, mohlo sa jednať o jednu z najkrajších pôct padlým bojovníkom v najslávnejšej bitke staroveku. Takto ale, súkmeňovci moji, ostáva 300 iba víťazstvom Pyrrhovým – vizuálnou a brutálnou prezentáciou moderných čarov pohyblivých obrázkov bez skutočného emocionálneho dopadu, ktorý sa cez priesmyk medzi predlohou a adaptáciou nedostal ...
300 (USA, 2006, 117 min.)
Réžia: Zack Snyder. Scenár: Zack Snyder, Kurt Johnstad, Michael Gordon. Kamera: Larry Fong. Hudba: Tyler Bates. Hrajú: Gerard Butler, Lena Headey, Dominic West, David Wenham, Vincent Regan, Michael Fassbender, Rodrigo Santoro, ...