Finančne podporil

NOVINKY

RECENZIE

SCREENER

Trendy: FILMOVÁ ŠKOLA SERIÁLY NAJLEPŠIE FILMY TELEVÍZNE TIPY SLOVENSKÉ FILMY PRÁVE V KINÁCH

CARMEN - PROJEKT 100

Filmová recenzia

Ak sa vám pri pojme Carmen vybaví skôr opera, nemýlite sa. Georges Bizet ju zložil v roku 1875 a režisér Carlos Saura sa ňou o viac ako storočie neskôr inšpiroval. Málokto vie, že aj Georges Bizet pri písaní slávnej opery siahol po cudzom námete – nie veľmi preslávenej novele Prospera Mériméeho z roku 1845.

Niektoré literárne postavy sú večne živé – od Rómea a Júlie, cez Dona Quijota, až po Sherlocka Holmesa. Príbehy mnohých z nich boli veľakrát spracované do filmových verzií. K týmto nesmrteľným hrdinom nepochybne patrí aj andalúzska cigánka Carmen.

Carmen je druhým dielom Saurovej trilógie (Krvavá svadba, 1981; Čarodejná láska, 1986). Už aj v prvom z nich, žánrovo zaradenom k umeleckým dokumentom sa Saura nechal inšpirovať literárnou predlohou – tragédiou od Frederica Garcia Lorcu. Vo všetkých troch filmoch spolupracuje a vystupuje tanečník a choreograf Antonio Gades, ktorý v Carmen hrá seba samého.

Dej sa odohráva medzi tanečníkmi nacvičujúcimi baletné predstavenie Carmen. Hlavnú úlohu získa pekná mladá dievčina (Laura Del Sol), ktorej meno je Carmen, či už hrou náhody alebo osudu. Samozrejme, Antonio (Antonio Gades) – režisér, choreograf a predstaviteľ postavy dona Josého, sa do nej zamiluje. Dramatický príbeh ich lásky, plný vášne a žiarlivosti sa môže začať. Film vo filme, dej v deji, príbeh v príbehu je vždy vďačným námetom. Dá sa v ňom bohato využiť symbolika, pôsobí to príťažlivo a tajomne, pre diváka je to atraktívne.

Carmen v sebe spája ohnivú španielsku hudbu s opernými tónmi. Až prekvapivo citlivo na seba nadväzujú a zaujímavo spolu ladia. Nielenže do seba tieto dva rôzne žánre nevrážajú, ale občas dokonca prechod z jedného do druhého ani nepostrehnete. Rovnako ako hudba, začnú sa zlievať aj životy skutočnej Carmen a Carmen – postavy v balete. Prelínanie by pokojne mohlo byť aj smelšie. Aj preto je tanečno-hudobný zážitok silnejší ako filmový.

Pri tanečných scénach sa o dynamický pohyb snaží aj kamera. Priblíženie sa takmer až na dotyk k tanečníkom je správnym, ale žiaľ ojedinelým spôsobom, ako strhnúť diváka. Stále som si uvedomovala, že spomedzi múrov kina ma do víru španielskeho tanca bohužiaľ žiadna ohnivá sila nevtiahla. Pred očami sa mi odvíjal Carmenin príbeh, ale neprežívala som ho spolu s ňou, neunášal ma tak, ako by sa dalo očakávať.

Carmen je vášnivá, ale chladná. Krásna, ale krutá. Milujúca, ale zraňujúca. Presne, ako jej literárna predloha: „Nevidíš, že ťa ľúbim?“ a „Nevidíš, že už ťa neľúbim?“ Ostáva najkrajšou tanečníčkou aj postavou vo filme, ale to je z jej strany všetko. Do deja vás skôr vtiahne Antonio. Práve z neho vyžaruje charizma a temperament. Je tým typom postavy, ktorá nemusí povedať nič, a predsa tým vyjadrí všetko. Na zvyšku hereckého osadenstva síce podľa oblečenia postrehnete vplyv jednotnej európskej módy osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ale aj cezeň jasne zavetríte španielsku krv. Podstata príbehu o Carmen, tak, ako ho pred stopäťdesiatimi rokmi napísal Prosper Mérimée, ostala neporušená. Carlos Saura ukázal, že vie, ako treba narábať s kľúčom od siene slávy večne živých hrdinov...

Carmen (Španielsko, 1983, 102 min.)
Réžia: Carlos Saura. Scenár: Carlos Saura, Antonio Gades. Kamera: Teodoro Escamilla. Hudba: Paco de Lucía a Georges Bizet (opera Carmen). Hrajú: Antonio Gades, Laura del Sol, Paco de Lucía, Marisol, Cristina Hoyos, Juan Antonio Jiménez, José Yepes, Sebastián Moreno