ROLLING STONES

Hoci je Scorsese známy najmä ako režisér „mafiánskych filmov“, rozhodne nie je na poli dokumentárneho filmu nováčikom. Už v roku 1970 spolupracoval ako second unit director a strihač (spolu so svojou neskoršou dvornou strihačkou Thelmou Schoonmaker) na dokumente Michaela Wadleighta Woodstock a o osem rokov neskôr nakrútil hudobný dokument The Last Waltz zaznamenávajúci koncert The Band, ktorý, ako dobré jazyky hovoria, sa stal vzorom pre dokumenty tohto žánru. Rolling Stones je tomu dokladom.

V Scorseseho filmoch vystupujú výrazne do popredia dva momenty – postava (skupina postáv) a doba, ktorá je pre postavy charakteristická, ktorá ich, obrazne povedané, zrodila. Zároveň sa však postavy svojej dobe akosi vymykajú, je v nich túžba zo svojej doby uniknúť a dostať sa nad ňu. Táto „dualita“ postavy a jej doby sa preniesla aj do Scorseseho hudobných dokumentoch, hoci trochu inak a v rôznej miere. 

Zatiaľ čo už spomenutý The Last Waltz je „koncertným“ hudobným dokumentom, do ktorého sú nastrihávané rozhovory a archívne materiály či dokrútky týkajúce sa The Band, dvojdielny dokument No Direction Home: Bob Dylen je práve tým širším portrétom speváka a (jeho) doby, opäť na báze obrazov „súčasného“ a „minulého“. V oboch prípadoch však „minulé“ momenty fungujú ako doba, z ktorej „postava“ vyšla a „súčasné“ zábery ukazujú „postavu“ v tom, čo dosiahla. Na rozdiel od hraných filmov „postavy“ Scorseseho dokumentov svojím spôsobom unikli dobe, ktorá ich zrodila, no stále si niečo z nej nesú v sebe.

Rolling Stones má bližšie k The Last Waltz, a to nielen kvôli spoločnej cca dvojhodinovej dĺžke. Výraznejšie a užšie zameranie na kapelu a jej koncert však nevylučuje spomienky na minulú dobu, hoci viac súkromne. V Rolling Stones je prítomná dvojako, jednak v podobe archívnych záberov – rozhovorov, reportáží, záznamov – a jednak v podobe čiastočne inscenovanej úvodnej pasáže prípravy koncertu, v rámci ktorej Scorsese parafrázuje práve The Last Waltz (scéna s biliardom), no zároveň akoby sa štýlovo inšpiroval svojimi vlastnými ranými hranými filmami.