4.0

Filmová recenzia

Sladkému „Jánošíkovi“ ušil Dan Svátek morbídny šat sériového vraha. Václav Jiráček vymenil copatú hlavu za ulízaný polodlhý strih s rastúcimi kútmi a myseľ jeho postavy Hynka, zachvátila nepríčetná túžba po pomste. Inšpiráciu minuloročnou kauzou tzv. heparínového vraha z havlíčkobrodskej nemocnice, po knižnom spracovaní Miroslava Skačániho (Vraždy ze závisti, 2008), preniesol na filmové plátno režisér Svátek v snímke Hodinu nevíš (2009).

Autor sa dostal do širšieho povedomia najmä filmom Zatracení (2002), inšpirovaným taktiež skutočnosťou – osudom osôb zadržaných, odsúdených a uväznených v ázijských väzeniach za pokus pašovať heroín. Jeho Hynek však obýva menej atraktívne prostredie, pohybuje sa medzi starou garsónkou a nemocnicou, kam sa po niekoľkonásobnom neúspešnom absolvovaní prijímačiek, dostáva napokon ako sanitár. Priamy kontakt s doktorom Valenčíkom (Ivan Franěk) – podľa Hynka zdrojom jeho neúspechu – započne rútiacu sa lavínu už aj tak labilnej psychiky a psychickej degenerácie. Z námetu je zrejmé, že pôjde o redukciu Valenčíkových pacientov, pričom situáciu vyhrocuje ľahostajný a arogantný postoj primára Havelku (Marián Geišberg).

V ďalších vedľajších rolách Jiráčkovi sekundujú Stanislav Zindulka, Zuzana Krónerová, Marko Igonda, Petra Nesvačilová, David Stehlík, Jaroslava Adamová, Jana Krausová a ďalší. Plejáde hviezd sa ušla horda postov, keď už nie v oddelení personálu nemocnice, potenciálnych i skutočných obetí ležiacich v posteliach a čakajúcich na smrtonosa, bolo viac než dosť...

Výnimočnosťou Hodiny... – či už v pozitívnom, no tu skôr v negatívnom zmysle – je jej formálne stvárnenie. Čisto krimi nádych príbehu s bohatým psychologickým pozadím hlavného hrdinu, prirodzená gradácia bežného, ničím extraordinérneho, lineárneho deja, štandardné civilné herecké výkony sú tu halené do nadbytočného výtvarna s vizuálne premrštenou mŕtvolnou clonou. Hynek je síce „prípad“, ale robiť z neho len úbohú obeť žalostne túžiacu po vyšších métach v zajatí operných nahrávok (jedno z najväčších klišé - "Hannibalovská intelektualizácia" filmového vraha cez hudbu a knihy. pozn. redakcie) a vlastnej pomstychtivosti, je príliš alibistické.

Najkomickejším doplnkom je všadeprítomný Varhan Orchestrovič Bauer. Film je jeho sakrálnou hudbou doslova prepchatý a pacient si na ošarpanom nemocničnom lôžku pripadá skutočne ako v rukách božích. Apropo, nemocnica; nakrúcalo sa síce v reálnych nemocniciach počas ich prevádzky, no filmový vzhľad Valenčíkovho oddelenia pripomína skôr pitevňové priestory.

Snímkou Hodinu nevíš prestupuje jednoducho samoúčelná morbidita, hoci Václav Jiráček z psychopatického Hynka, v rámci možností, to podstatné dostal. Zakríknutý, nevyspytateľný mladík s divne divým pohľadom, si to šinie ako anjel skazy tmavými nemocničnými chodbami. Temnotu spečatených osudov a blízkosť smrti, cítiť na každom kroku. Jednoduchému príbehu ale dominuje príliš pompézna obrazová i zvuková forma, o krkolomne exponovanom konci nehovoriac.

Hodinu nevíš (Česká republika/Slovenská republika, 2009, 95 min.)
Réžia: Dan Svátek. Námet: Miroslav Skačáni. Scenár: Dan Svátek, Miroslav Skačáni. Kamera: Jakub Šimůnek. Strih: Alois Fišárek. Hudba: Varhan Orchestrovič Bauer. Hrajú: Václav Jiráček, Ivan Franěk, Zuzana Kronerová, Jana Krausová, Stanislav Zindulka, Miroslav Táborský, Marián Geišberg, Zita Kabátová