VOJNOVÉ HRY A MUŽ, KTORÝ ICH ZASTAVIL

Film Vojnové hry a muž, ktorý ich zastavil je výnimočným portrétom poľského dôstojníka Ryszarda Kuklińského, ktorý v období Studenej vojny odovzdal CIA viac ako 40 000 strategických dokumentov Varšavskej zmluvy (vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu, vytvorené ako odpoveď na vznik NATO, existujúce od mája 1955 do konca júna 1991). Bol Kukliński zradcom alebo záchrancom Poľska?

Poľský dokumentarista, producent a režisér Dariusz Jabloński začal filmovať príbeh dôstojníka v roku 2004, keď získal jeho povolenie po prvý raz urobiť s ním rozhovor. Avšak, tesne pred príchodom štábu Kukliński umiera, a tak na žiadosť vdovy pripútanej na invalidný vozík, Jabloński preberá starostlivosť
o jeho urnu.

Režisér necháva vo filme prehovoriť značný počet mužov vo výslužbe, ktorí mali s kauzou veľmi blízko do činenia – od šéfa americkej špionáže generála Wiliama E. Odoma po najvyššieho veliteľa Varšavskej zmluvy Viktora Kulikova, poľského generála Wojciecha Jaruzelského (prezident Poľskej ľudovej republiky a Poľskej republiky 1989-90) a poľského prezidenta Lecha Walesu (1990-95). Rozhovory s týmito osobnosťami vykresľujú portrét idealistu, ktorý zachránil Poľsko pred treťou svetovou vojnou, no znášal príkoria tragického života.

Popri obsiahlom archívnom materiáli Jabloński popisuje svoje prvé stretnutia v narácii, ktorú nakrúca s malou, často napoly skrytou kamerou. Následne vidíme oficiálne, tesne orámované rozhovory, v ktorých používa svetelný efekt napodobujúci tieň žalúzií.

„ Počas uplynulých 40 rokov nikto vo svete neurobil viac škody komunizmu, ako tento Poliak“ - riaditeľ CIA Wiliam Casey v liste prezidentovi Ronaldovi Reaganovi.

V roku 1972, keď sa Kukliński rozhodol skontaktovať so CIA, mal za sebou vyše dvadsaťročnú kariéru v službách Poľskej armády, úplne podriadenej záujmom sovietskeho impéria.  Bol presvedčený o správnosti svojho kroku. O to viac, že sa zúčastnil na prípravách intervencie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a tiež pracoval pre Medzinárodného výboru pre sťažnosti vo Vietname.

Tieto skúsenosti a tiež šok, ktorý zažil pri zneužití  armády na krvavé potlačenie revolty v Poľsku v decembri 1970, ho priviedli k revízii životnej cesty, ktorú si vybral. Informácie o plánoch Varšavskej zmluvy získal počas pôsobenia v Operačnom výbore Generálneho štábu. V procese jeho rozhodovaniu zohralo dôležitú úlohu aj poznanie, že podľa týchto plánov má byť Poľsko zničené a má sa premeniť na jadrovú púšť.

Počas deviatich rokov intenzívnej spolupráce odovzdal Kukliński Američanom viac než 40 tisíc najtajnejších dokumentov Varšavskej zmluvy. Pozícia, ktorú zastával v Generálnom štábe Poľskej armády z neho urobila najdôležitejší zdroj informácií, aký mal západný svet v sovietskom bloku počas celého obdobia tzv. studenej vojny.

Po tom, ako vzniklo hnutie Solidarita, Kukliński informoval Washington o nasledujúcich krokoch prípravy zavedenia výnimočného stavu. V novembri 1981, v obave pred odhalením, ho s manželkou a synmi previezli do Západného Berlína. O tri roky nato ho v tajnom súdnom procese Varšavského vojenského súdu v jeho neprítomnosti odsúdili na trest smrti. 

Prvé informácie o úlohe plukovníka Kuklińského, ktorú zohrával, sa dostali na verejnosť v roku 1986. Ale skutočne seriózna debata o ňom sa začala až po páde komunizmu v Poľsku. Diskusia sa všeobecne zjednodušuje na: hrdina alebo zradca. Často sa spája s diskusiou o Poľskej ľudovej republike a o tom, ako ďaleko možno zájsť v boji proti politickému systému. Debata je v Poľsku stále živá.

Pre  Kuklińského oponentov, zvyčajne sympatizantov postkomunistického politického tábora, ostáva plukovník zradcom Poľska. Pre iných je hrdinom, ktorý riskoval svoj život, a sám sa pokúsil zasadiť ranu vojenskej mašinérii Sovietskej ríše. Postupne tento druhý pohľad získava v Poľsku čoraz viac prívržencov.