5.0

Filmová recenzia

Podľa Sokratovej myšlienky v úvode akčnej fantasy Vojna bohov je duša každého muža nesmrteľná, ale duša čestného nesmrteľná a božská zároveň. Bohužiaľ, filmy sa na Olymp dostanú iba vo veľmi výnimočných prípadoch a tento k nim nepatrí. Tarsem Singh je nepochybne výnimočný režisér, ktorého fantázia sa podpísala nielen pod videoklipy R.E.M. (najznámejší je Losing my religion) a reklamy pre Pepsi (gladiátorský s pesničkou "We will rock you").

Zdá sa ale, že svoj vysnívaný svet našiel až v gréckej mytológii, ktorá je plná exotických bojovníkov, mimozemských exteriérov a neľútostných bojov o dôstojnosť. Paradoxne ,svoj prvý projekt na poli celovečerného filmu, Cela zasadil do prostredia mysle fetišistického vraha a najbližšie adaptuje Snehulienku Bratov Grimmovcov. Ak ste ale videli jeho dobrodružný počin, The Fall, tak si stačí odmyslieť dejovú líniu v nemocnici, pridať grécku mytológiu a 3D, aby ste dostali presný obraz o jeho Vojne bohov.

Krétsky kráľ Hyperion túži získať Epirusov luk a ním vyslobodiť bájnych Titanov, aby s ich pomocou mohol zničiť Olymp. Chce sa tak pomstiť bohom, ktorí nevyslyšali jeho modlitby a nechali umrieť jeho rodinu. Postupne napáda svätyne a v rámci jednej z jeho dobyvačných výprav zabije dedinčanku. Touto chybou poštve proti sebe jej syna Thésea, ktorého zhodou okolností trénuje samotný Zeus, vládca Olympu. Rozpúta sa tak neľútostná epická bitka gradujúca pri hore Tartarus. Dokáže ale Théseus poraziť Hyperiona bez pomoci božstiev?

Vizuálny štýl filmu je nepochybne jeho doménou a najväčším lákadlom aj keď občas balansuje na hranici gýču. Dekorácie a architektúra sa vyznačujú geometrickým minimalizmom, veľkoleposťou a kreativitou, ktorými režisér podľa vlastných slov odkazuje na renesanciu. Krásna je aj kompozícia a farebné ladenie, v ktorom prevažuje oranžová, hnedá a zvýraznená červená. Mnohé scény ale vyzerajú až príliš snovo a absurdne, kvôli čomu sa divák s príbehom asi ťažko stotožní. Postavy sú navyše napísané jednorozmerne, buď ich ženie pomsta alebo ilúzia vlastnej dokonalosti, bohovia medzi sebou konverzujú samozrejme plynulou angličtinou.

Dej je inšpirovaný viacerými mýtami, aj keď nás čaká slávny súboj Thésea s Minotaurom, či oslobodenie legendárnych Titanov. Spolu s umeleckým stvárnením viac zodpovedá gréckej mytológii ako nedávny remake Súboja titanov. Herci sú podobne ako v 300 prehliadkou polonahých svalovcov, zatiaľ, čo malý výskyt žien vzbudzuje podozrenie zo sexizmu.

Singh sa tu inšpiroval aj násilno-krvavým charakterom akcie a agresívnosťou hudby, ktorú zložil Trevor Morris. Najbližší predstaviteľ Supermana, Henry Cavill v úlohe gréckeho hrdinu Thésea ani jeho kolegovia (medzi nimi aj Mickey Rourke) vlastne okrem napodobňovania borcov zo Snyderovej komiksovky nemajú čo hrať, mužské oko šteklí jemná Freida Pinto ako antická veštkyňa. Zážitku nepomáha hlavne únavné, až ubíjajúce tempo príbehu. Napínavosť, či emočný náboj sa dostavia až počas záverečnej bitky. Vojna bohov je "umením", ktorého jednotlivé zábery síce mohli zaujať v galérii, ale lepidlo, ktoré ich drží pohromade tvorcovia zriedili nudou. Drsnej poetike "tristovky", na ktorej úspech nadväzuje, sa ťažko vyrovná.

Immortals (USA, 2011, 110 min.)
Réžia: Tarsem Singh. Scenár: Charley Parlapanides, Vlas Parlapanides. Kamera: Brendan Galvin. Strih: Wyatt Jones, Stuart Levy. Hudba: Trevor Morris. Hrajú: Luke Evans, Mickey Rourke, Henry Cavill, Freida Pinto, Kellan Lutz, John Hurt , Isabel Lucas, Joseph Morgan, Stephen Dorff