2.0

Filmová recenzia

Hranaři. Úsporný nekompromisný názov. Budú na hrane zákona, budú v plnke a budú na vysokých postoch. „Konečne“ sa dozvieme, ako to vo verejnom zaobstarávaní chodí a že chápadlá temnej minulosti strhnú frak „bezúhonnému“ potentátovi. Každý závan mihalníc je tajný, výnimkou nebude, že aj odpočúvaný. Bude sa rúbať tak v politických, ako i v podnikateľských radoch.

Ota Klempíř a Jiří Hubáček spísali moderný scenár ku krimithrilleru režisérsky debutujúceho Tomáša Zelenku (pozor, nemýliť so Zdeňkom Z., hoci má s bardom TV filmov podobnú záľubu v krimi žánri). Vybavujú si v ňom účty podnikatelia, lobisti v parlamente a horda prížívníkov na pozamatovom spoločenskom systéme. Výnimkou nie je ruský prízvuk, cudzinecká tajná služba a špinavé konšpiračné praktiky.

Ústrednými postavami sú dva manželské páry – Hložovci (Saša Rašilov najml. a Kateřina Brožová) a Slámovci (Tomáš Etzler a Vilma Cibulková). Hlož šéfuje bezpečnostnej agentúre a Sláma úspešne podniká v stavebníctve. Hložová so Slámovou prevádzkujú luxusnú agentúru s hosteskami. Sláma chce vyhrať dôležitú stavebnú zákazku, čo sa nepáči tzv. Spolku piatich (Postránecký, Kňažko, Dlouhý, Dejdar, Lichý), ktorým robí poskoka Lulu (Jiří Langmajer). Všetko z úzadia sleduje tajomný pán Bishop (Jan Tříska).

V Hranařoch nie je ani tak dôležitá zápletka, ale snaha ukázať, ako špinavo sa vedia podrážať veľké finančné zvery. Ako si žijú v luxuse, neustálom napätí z kamerových či mobilových záznamov a v pocite dôležitosti, že pomaly rozhodujú zarovno s Bohom. Zdeněk Merta si svoju dramatickú hudbu odohráva dôstojne, no keď ňou vo filme akcentuje dramatičnosť deja, vyzerá to ako bezvýrazné otravné aditívum. Hranaři sú totiž exemplárnou zmesou bezchuti. Jazdí sa síce na drahých autách, prostitútky sú dokonalé (s dokonalou Brožovou, of course), na plátne defilujú Cobra, Callaway, Nike a pod., no pod kožu sa zvolený žáner nedostáva. Ani hrozba diskreditácie vplyvných osôb uznávaným plátkom (ďalší módny ponovembrový artikel), ktorého vydavateľa si zahral Jiří Korn (!).

Film sa silou-mocou snaží o prekvapujúce momenty na politicko-spoločenskom poli. Aby obyčajného radového občana ohromil tým, o čom sa mu asi nesníva. Tvorcovia pozabudli, že mapovanie ponovembrovej ziskuchtivej situácie už zaujímavé dávno nie je. Aspoň nie tak, že sa narýchlo pozliepa príbeh o korupcii, zbombarduje nás znôškou pitoreskných postavičiek, ktoré si navzájom dýchajú na krk. Ani okázalé poukazovanie na nakradnuté bohatstvo, či krása a pominuteľnosť zbohatlíckeho pachtenia nepadlo na úrodné pôdu.

Hercov veľkého kalibru sa na Hranařoch vystriedalo neúrekom. Všetci recitujú svoje party dramaticky i hrôzostrašne. Sú ale len okrasou pre hlavnú hviezdu – elegantné USB-éčka, ukrývajúce diskreditujúce informácie. Vo filme udávajú tón bezpečnostné kamery a odpočúvacie zariadenia. Takže sa dočkáme nespočetných rozoberaní mobilov a záberov na priemyselné kamery. Film chce vzbudzovať dojem všadeprítomného nabúravania súkromia s dôrazom na módnu cenu informácie.

Korunu Hranařom dodáva záverečné memento s klasickým Třískovým frázovaním a odkazom na špicľovskú sieť Veľkého brata. Ok, ďakujeme pedagogickému zboru, že nám ukázal tenký ľad korupcie a škaredé mocenské snahy. Ostatne, pán Kňažko to už pekne zarecitoval v traileri k tomuto filmu.

Hranaři (Česká republika, 2011, 95 min)
Réžia: Tomáš Zelenka. Scenár: Oto Klempíř, Jiří Hubáček. Kamera: Karel Fairaisl. Strih: Pavel Hrdlička. Hudba: Zdeněk Merta. Hrajú: Saša Rašilov, Jiří Langmajer, Kateřina Brožová, Miroslav Etzler, Vilma Cibulková, Jan Tříska, Milan Kňažko