ČOSI JE VO VZDUCHU |
ČOSI JE VO VZDUCHU |
Čo ste mohli zažiť vo Francúzsku 70tych rokov?
Rozprúdiť revolúciu, študovať umenie, milovať lásku, trpieť láskou, trpieť neistotou, trpieť idealizmom, trpieť trpenie, skúšať drogy, žiť ľahkosťou, bojovať s políciou, nenávidieť politikov, pohŕdať spoločnosťou, vychutnávať si jar, vychutnávať si sex, čítať idealistické knihy, sedieť v kaviarni, fajčiť cigarety, piť kolu bez etikety, kresliť akty, vylepovať plagáty, hrať psychadelickú hudbu, sklamať sa v práci, spoznávať, spoznávať, spoznávať, žiarliť na milencov milenky, podporovať komunistov, zamestnať sa v oblasti filmu, kresliť graffiti, nosiť afro, roztrhané rifle, batikované tričká, veniec z kvetov, pletené svetre, chodiť do kina na nezávislé projekcie.
Novinka režiséra/scenáristu Oliviera Assayasa síce preskúma všetky vzdialené faktory tohto obdobia, chýba jej však striedmosť. Bez základnej príbehovej myšlienky, alebo dejovej línie sa divák môže cítiť znudene a stratene v sérii melancholických obrazov. Dobu a dospievanie zachytáva film presne, avšak povrchne, bez hlbšieho záujmu o jednu konkrétnejšiu tému – farbisté snívanie bez štruktúry môže spôsobiť stratu sústredenosti. Ide o jeden z filmov, pri ktorom sa príjemne rozmýšľa, ale nie o obsahu deja.
Veľmi striedmo vníma aj morálne otázky povstaní, hrdinov stavia do pozície zmätených idealistov iba zriedka – namiesto toho láskavým úsmevom opisuje vydávanie samizdatu, alebo snahu rozšíriť revolúciu do Talianska. Ako si všimol britský recenzent Peter Bradshaw, politika vo filme ľahko ustupuje nostalgii. Nečudo, keď je do veľkej miery ovplyvnená režisérovou osobnou autobiografiou, keďže s ním hlavný hrdina Gilles zdieľa napríklad rovnaké umelecké ambície. Jeho herecký predstaviteľ Clément Métayer sa väčšinu filmu tvári znudene, prípadne utrápene a do konfliktnejších situácií ho scenár nepostaví.
Assayas (narodený v roku 1955) začínal kedysi ako kritik v magazíne Cahiers du cinéma, ktorý mu rovnako ako slávnym režisérom „novej vlny“ otvoril dvere do sveta kinematografie. Ovplyvnený Bergmannom, začal sa zaoberať problémami mladých (Irma Vep) a neskôr ho zaujal epický príbeh protestantskej rodiny vlastniacej porcelánový podnik (Les Destinées sentimentals). „Mladí vkladali do zmeny všetky nádeje a svojím zapojením riskovali aj vlastný osud. Neskôr ostalo veľa dezilúzií a obetí,“ komentuje Assayas tematické zameranie novinky pre The Huffington Post. Čosi je vo vzduchu na jednej strane ponúka spoľahlivý zdroj dojmov pre mnoho diskusií o dobe a jej hrdinoch. Na strane druhej sa zdá, akoby aj sám režisér chcel na nepríjemné detaily zabudnúť.
Aprés mai (Francúzsko, 2012, 122 min.)
Réžia: Olivier Assayas