7.0

Filmová recenzia

Manželia Verneuilovci sú klasickí Francúzi ako remeň: vážení občania, veriaci katolíci, milovníci histórie – a konzervatívny pár veľmi dbal na výchovu štyroch dcér a snažil sa preniesť svoje ideály na ne, udržať tradíciu a rozvíjať rodinný klan v typickom duchu. Lenže to by museli žiť manželia v inej dobe a na inom mieste – čoraz viac prisťahovalcov či vkus ich dcér predstavujú nemalé prekážky, lebo si musia zvykať na iné nábooženstvá či zvyky. Zmeny v rodine vyvrcholia svadbam prvých troch dcér, ktoré si postupne berú za mužov moslima, Žida a Číňana. Rodinné seansy sú odlišné, no črtá sa posledná nádej: najmladšia Laura stretla usporiadaného katolíka Charlesa a črtá sa skvelá svadba i príchod dobrého člena do rodiny...

Francúzska komédia sa vracia v solídnej forme a z najlepších kúskov minulosti berie osvedčené prvky na pobavenie diváka. Azda sú to práve Francúzi, ktorí v kontinentálnej Európe majú najlepší predpoklad na vytvorenie multikulturálnej švandy. Čo sme komu urobili má na pohľad jasný scenár: nechať rozličné rasy miešať sa do vzájomných životov, využiť kultúrne rozdiely a akcentovať klasickú rodinu. Navyše sa rysuje ako jeden z lepších filmov a pokusov o zastihnutie dobrej reflexie doby a miesta, kde sa odohráva.

Spočiatku je ťažké určiť, ktorý predpoklad v scenári má lepšie vykreslenie: či staromódnosť a uctievanie tradícií manželského páru, kde vyniká najmä Christian Clavier vo výbornom stvárnení otca rodiny. Jeho postava má perfektne podané vlastnosti, verbálny prejav a skvelé vtipy. Divácka empatia funguje pri ňom spoľahlivo – jeho dilemu a rodinné postavenie by ste nechceli mať, ale chápete jeho každý krok či vetu.

Na druhej strane máme pestrý ansámbl mladšej generácie: štvorice dcér a manželov. Menšiny na scéne sú prijaté s gráciou, jednotlivé postavy výborne zahrané a pripravené na konfrontáciu so starším párom – teda svokrovcami. Chválim scenáristov za formu i podanie jednotlivých etnických narážok, ktoré tvoria väčšinu vtipov: máme tu popichovanie, verbálne urážky, dôjde aj na fyzickú konfrontáciu či vyústenia dlhšie budovaných konfliktov. Témy sú vopred dané: rasizmus, tolerancie, predsudky tvoria veľkú časť deja a na nich sa budete najviac zabávať – a forma je dvojaká: film využíva výborne vypointované scény a situačnú komiku ako svoj základ. A solídne dialógy ich vhodne vypĺňajú.

Dobre je podaná aj zápletka okolo svadby, ktorá akcentuje tému rodiny a generačných rozdielov. Staré názory vs. nová doba, klasický obrad vs. fungovanie vzťahov a solídny počet postáv (takmer tucet) majú silný predpoklad zabaviť. Svojrázne typy a stvárnenie hercami tiež pomáha, herecké výkony potešia, hoci u nás budú mnohé mená z castingu neznáme.

Že z filmu prýšti celý čas pohoda a celé dve tretiny sa darí udržať tempo i švih, to určite chválim. No keď sa začnú vrstviť niektoré zbytočné scény a v poslednej tretine sa objaví zopár klišé i nútené nakalibrované finále, to ma ako diváka zamrzí. Vtedy si uvedomíte, že scenár a motivácie postáv boli dobre rozohrané, ale záveru chýba lepšie vyznenie či gradovanie nejednej pointy. Je to skôr nútená klasika, za to body dole.

To by vás ale nemalo odradiť od návštevy kina. Čo sme komu urobili je totiž zábavná európska komédia, akých je málo. Ak by Francúzi také točili každý rok, mali by sme ich kinematografiu podporiť.

Qu´est-ce qu´on a fait au Bon Dieu? (Franúczsko, 2014, 97 min.)
Réžia: Philippe de Chauveron. Scenár: Philippe de Chauveron, Guy Laurent. Hrajú: Christian Clavier, Chantal Lauby, Ary Abittan, Medi Sadoun, Frédéric Chau