DVA DNI, JEDNA NOC |
DVA DNI, JEDNA NOC |
Boj o holú existenciu a svoj plácok vo svete je v kinematografii často súbojom s veternými mlynmi. Kolya z Leviatana o tom vedel svoje. Do našich kín sa v týchto dňoch dostal najnovší film bratov Dardennovcov. Štandardne realistický, depresívny a odťažitý pohľad na dnešný svet. No na rozdiel od Leviatana nemá v centre muža, ale ženu.
Sandra sa po psychiatrickom liečení vracia do práce. Jej spolupracovníci dostávajú od majstra Jean-Luca jasný odkaz - buď si v hlasovaní vyberú jej zotrvanie vo firme alebo sľúbenú prémiu 1000€. Oboje mať nemôžu, výsledok je teda jasný. Sandrinej kolegyni sa však podarí vybaviť opätovné hlasovanie. Je piatok a Sandra má dva dni na to, aby navštívila kolegov a pokúsila sa zvrátiť nepriaznivú situáciu.
Dardennovci nakrútili regulárny thriller. Hlavná postava má vytýčený cieľ, stojí proti tajomnému Jean-Lucovi a film sprevádza časovaná bomba v podobe pondelňajšieho deadlinu. Ako thriller však nepôsobí. Reálne postavy a príbehy, nulová predikcia vývoja a naturalistické videnie z neho robia sociálnu drámu. Film ako život, kde strojenosť nehľadajte.
Jeho hnacím motorom sú stretnutia s kolegami. Sociálna mechanika scenára nimi drsne poukazuje na pokrivenú spoločnosť, korporatívne hry a nemilosrdnú firemnú politiku. Pridajme štúdiu postavenia ženy v rodine, vykorisťovanie a kritiku zmýšľania o psychických chorobách. Tu je aj pracujúci chudákom, ledva prežívajúcim z výplaty do výplaty.
Sandre pri stretnutiach nejde o silené presviedčanie spolupracovníkov, ale o vieru v dobro a solidaritu. Aj keď pôsobí pesimisticky, má chuť pracovať a zaradiť sa znova do pracovného kolobehu. Psychické problémy sú pre ňu sťažujúcim doplnkom, ktorý sa často bije so zodpovednosťou za rodinu. Ich pôvod sa nerieši, mentálna slota je základným stavom, na ktorom film stojí a čerpá z neho aj pri kľúčových momentoch.
No rozhodnutia kolegov majú oscilačný charakter. Dardennovci tak skúšajú Sandrine psychické limity a síce v sebe nachádza stále nové odhodlanie, vždy je zrazená do kolien krutou realitou a novými informáciami o pomeroch vo firme. Pre človeka so psychickými problémami ťažko stráviteľná pilulka, aj keď na druhej strane môže postava pôsobiť naivne. Napadlo mi prečo radšej nejde hľadať novú prácu. No okrem odpísania morálneho ponaučenia by bol problém aj vo fakte, že film bol nakrúcaný v belgickom Liége, kde je nezamestnanosť 23%. Toľká autenticita a zaoberanie sa detailmi. Sucho v ústach ako bežný sprievodný jav depresie? Ani na to Dardennovci nezabudli.
Ťaživému charakteru snímky pridáva spracovanie. Totálnu absenciu hudby sa snažia vytrhnúť len dva spevavé tóny z autorádia, ktoré sa však len tak mihnú minutážou. Naturalizmus je znásobený aj reálnymi ruchmi ulice. Počuť napríklad dopravnú premávku alebo hrajúce sa deti. Dlhé roztrasené zábery dotvárajú vo vypätých situáciách psychické rozpoloženie Sandry a vy si pripadáte rovnako bezmocne, ako pri hádaní ďalšieho napredovania filmu. Nemôžete postave pomôcť, len sa prizeráte. Sociálna depresia par excellence.
Dlhé zábery sú mnohokrát rovno celými scénami a sústreďujú sa na výrazové prvky herečky Marion Cotillard. Na minuloročnom festivale v Cannes bola horúcou favoritkou na zisk ceny pre najlepšiu herečku, z čoho nakoniec zišlo. Vo filmografii Dardennovcov ide vôbec o prvý film, ktorý po nominovaní do Cannes nevyhral žiadnu cenu. Azda potešilo aspoň zastúpenie na Oscaroch.
Dva dni, jedna noc nie je žiadnym intelektuálnym pseudo-artom, akých sa na festivaloch mihne viac než dosť. V rámci pokračovania verizmu ako nadstavby naturalizmu sa Dardennovci vyznačujú brilantnou réžiou a plynulým predaním posolstva. Do najmenších detailov sa snažia vykresliť krízovú situáciu postavy, na ktorú sa nabaľujú ďalšie problémy. Surovej doku-réžii pridáva aj fakt, že príbeh vychádza z reálnych príbehov, ktoré sa v obmenených formách odohrali na viacerých miestach sveta.
Deux jours, une nuit (Belgicko, Francúzko, Taliansko, 2014, 95 min.)
Réžia: Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne. Scenár: Jean-Pierre Dardenne, Luc Dardenne. Hrajú: Marion Cotillard, Fabrizio Rongione, Olivier Gourmet, Catherine Salée, Simon Caudry