2.0

Filmová recenzia

S vedomím, že nakrútiť dôstojnú filmovú rozprávku je v našich končinách dnes už takmer nemožné, som usadla do poloprázdnej sály na slávnostnej premiére Řachandy. Film stavil na prevarený rozprávačský prvok, postrádajúci akúkoľvek inováciu v uvádzaní do deja. Zoznamuje nás s dvoma susediacimi kráľovstvami s ikonicky predvídateľnými postavami. Kráľovský pár (Jan Hrušínský, Martina Gasparovičová-Bezoušková) s rozmaznanou dcérou, hrabivý šľachtic, nemotorní halapartníci (Oldřich Kaiser, Petr Čtvrtníček), prešibaná „holota“. Na trhu sa bodro predávajú domáce praclíky, bylinky, hydina. Na hrade sa prepych snúbi so slabomyseľnosťou a otravným ničnerobením.

Režisérka Marta Ferencová (Zita na krku, Ordinácia v ružovej záhrade) debutuje v tomto neľahkom žánri a spolu s scenáristom Danielom Miňovským deklarujú potrebu udržať staronový rámec láskavej filmovej rozprávky. Medzi kráľovstvá napchali Čierny les, aby sa maskéri vybláznili na kúzliacich kreatúrach. Všetci hýria farbami, dobráckymi zámermi so smrteľníkmi a preafektovanými roztomilými behaviorálnymi nedostatkami.

Dvaja takmer bratia po zlodejských dobrodružstvách dochádzajú k poznaniu, že zmenia svoj doterajší život (hlavne postava uvedomelejšieho Mateja s výzorom Ivaňušky z Mrázika). Ľahkomyselnejší Kuba sa s priehrštím pádov a grimás a la Ed Helms bezhlavo vrhá do neznáma, aby medzi nimi fungovala detinská konfrontácia.

Pani lesa (Vilma Cibulková) udržuje rovnováhu medzi osadenstvom kráľovstiev a svojím lesným kráľovstvom láskavým slovom, éterickým vzhľadom víly. Namontuje do malebného prostredia svojich chránencov nespratnú princeznu Markétu (Denisa Pfauserová), aby ju osvietilo a začala sa chovať ako pravá slečna so vzornými spoločenskými návykmi. Všetko to tam cvrliká, lieta, mení farby, no bol by v tom čert, aby sa v takomto prostredí premene Markéty nedarilo!

Vôkol pohopsávajú Matej (Aleš Bílík) a Kuba (Vladimír Polívka) a schematicky dospievajú k svojim milovaným samičkám. Hrabivý panoš dookola opakuje ďalšiu schému o potrebe dolapiť zlodeja jeho premilených peniažkov, no len sporadicky jeho Bolek Polívka vykreše neotrelé repliky popri všaderozlezenej dialógovej prízemnosti.

Príbehovo nezažívame jednoliatu dejovú líniu nejakých ústredných postáv, každá z prítomných sa tak trochu občas zústrední a hneď ustúpi tej, ktorá sa ekvivalentne podieľa na rozvíjaní príbehu. Film je napakovaný splnenými normami pre turistický ruch, normami pre pozdvihnutie dávneho modelu českej rozprávky, normami ako nenechať umrieť slávne remeslo nakrúcania láskavých filmových rozprávok.

Skokom do trikovej a vizuálne okázalosti a vrstvením stále viac chabých dialógov nás autori presvedčili, že ich názor na naše zaseknuté nároky v túžbe vidieť srdceryvné rozprávkové klišé sa v tomto storočí dosť rozchádza s očakávaniami prahnúcimi po zásadnej žánrovej inovácii. V tej nestačí dosadiť do príbehu avatarie ženušky, či zosmiešniť nadanie skúsenej bylinkárky.

Řachanda (ČR, 2016, 104 min.)
Réžia: Marta Ferencová. Scenár: Daniel Minovský. Hrajú: Vladimír Polívka, Ales Bilík, Denisa Pfauserová

autor Zuzana Ondrišová 26.2.2016

Kinema

2.0

Metascore

Diváci

Ohodnotiť