VTÁCI A ĽUDIA

Hľadanie slobody patrí k najsprofanovanejším tematickým okruhom umeleckého vyjadrenia. Niektorí tvorcovia si vyberú ľahko čitateľnú cestu, iní hľadajú nové možnosti výrazu a bez ohľadu na príjemcovu sa vydajú po nevyšliapanej ceste. Dekódovať originálny spôsob rozprávania nie je ľahké, no o to zmysluplnejšie. A to je aj prípad francúzskej autorskej režisérky a filozofky Pascale Ferran, ktorá sa štýlovo vyhýba tuctovosti a masovosti, aby prostredníctvom svojej najnovšej snímky odhalila, že celú masu tvoria individuality.

Expozíciou filmu sa zameria na hromadnú dopravu, v ktorej svojich hrdinov začlení do davu. Každá postava v mase ju zaujíma, každá je hodná jej príbehu. Ona si napokon vyberie dvojicu, ktorá, ako sa na prvý pohľad zdá, nemá veľa spoločného. Divákovu neistotu v pátraní po súvislostiach dokonca udržiava až do samého záveru. Zmysel i pointu celej snímky máme po celý čas na dosah, no autorka sa s jej odkrývaním neponáhľa, triumf vyťahuje až v cieľovej rovinke príbehu.

Dej zasadila do parížskeho hotela v blízkosti letiska, kde sa dennodenne premelie kvantum hostí i personálu. Američan Gary Newman nemá v úmysle sa tu príliš zdržať. Služobnú cestu spojenú s náročnou pracovnou záležitosťou rýchlo vybaví, nasadne do lietadla a poletí za ďalšími pracovnými povinnosťami. Pôvodný plán sa zmení vo chvíli, keď mu zdanlivo neosobný tragický moment rozjasní zatemnenú myseľ. Odrazu cíti, že musí pretrhnúť všetky putá a nasledovať svoju slobodu bez ohľadu na následky.