|
POKLAD |
POKLAD |
Za Costim prichádza sused Adrian v prekérnej situácii. Firmu mu prevalcovala kríza, hypotéku však stále treba platiť, a tak by si rád požičal peniaze. Ani Costi ale nevyhral v lotérii. Doma na neho spoliehajú manželka i malý syn, splátky za bývanie aj auto tiež nemá najmenšie, preto susedovi miesto žiadaným ôsmych stoviek ponúka len potľapkanie po chrbte a kus empatie. Sused sa však celkom odbiť nenecháva.
Vracia sa s ponukou, ktorú Costi nemôže odmietnuť. Osem stoviek, ktoré si chce Adrian požičať, má totiž zaplatiť požičovné za detektor kovu. A s jeho pomocou chce nájsť tajomný poklad, ktorý mal na záhrade rodinného domu zahrabať jeho praotec...Takto nejako sa začína snímka Poklad rumunského režiséra Cornelia Porumboiua. Pokračovať bude, pravdepodobne, celkom inak, než by ste si trúfli predstavovať.
Prísľub päťdesiatpercentného podielu na záhadnom poklade donúti Costiho urobiť pre získanie požičovného na detektor naozaj všeličo. Vystavuje sa hrozbe „prúseru“ pred svojim zamestnávateľom, pustí sa do odvážnej debaty s manželkou, riskuje svoju dôveryhodnosť pred synom. Bojovať za „šancu, ktorá prichádza len raz za život“ sa však predsa len oplatí. Alebo že by nie?
|
|
Poklad je naozaj zvláštny a nevšedný film. Bolo by asi strašne ľahké ho jednou ranou elegantne zmiesť zo stola ako totálnu hlúposť. No ľúto by to následne, predsa len, mohlo byť skôr divákovi, ako režisérovi Porumboiuovi, ktorý má na konte už niekoľko podobne originálnych počinov (za všetky spomeňme Metabolizmus, alebo keď všetko padá na Bukurešť z roku 2013). Keď sa totiž odhodláte čítať Poklad medzi riadkami, otvorí sa vám celkom iný príbeh...
Rumunská nová vlna sa nezriedka najrôznejšími spôsobmi vysporiadava, alebo aspoň dotýka socialistickej minulosti krajiny - a Poklad je celkom dobrým príkladom toho, ako sa to dá robiť, povedzme, neprvoplánovo. Hoci v dejovej línii komunizmus v podstate nehrá žiadnu nezastupiteľnú rolu, jeho nezmazateľná stopa priam kričí z každej z postáv a ich interakcií. Nemenej veľavravný je aj presah do nedávnejšej minulosti. Rumunsko na svetovú ekonomickú krízu doplatilo, hádam, viac, než mnohí iní, tisícom bezradných Rumunov a Rumuniek naozaj nezostávalo nič iné, než veriť v nález pokladu.
|
|
Poklad je vo všeobecnosti filmom, v ktorom sa toho na povrchu vlastne deje len pramálo a jeho skutočný význam, odkaz a pointa nikdy neopustia akúsi éterickú rovinu lajtmotívu. Vznikajú tak aj celkom zaujímavé paradoxy. Hoci by sme, napríklad, na základe tristne dôslednej procedurálnosti zobrazenia jednotlivých scén mohli film považovať až za sucho realistický, v podstate ide skôr o rozprávku. Rozprávku, v ktorej sa môžu splniť chlapčenské sny o šťastných náhodách a ľahko nadobudnutom bohatstve, kde si ľudia vzájomne za pár drobných nevrážajú dýku do chrbta, kde nad egom (aj zdravým rozumom) vyhráva spolupatričnosť a túžba po happyende pre všetkých.
Vedľajším efektom „zaheslovaného“ významu Pokladu je, žiaľ, aj neodškriepiteľný fakt, že sa na ňom pravdepodobne bude každý druhý divák pekelne nudiť. Ono to totiž chce, predsa len, veľa nadhľadu a ústretovosti, aby ste sa dokázali dívať na priam real-timeovo sa vlečúce zháňanie, vyjednávanie, hľadanie, kopanie...a tak ďalej. K tomu si pridajte rozčuľujúco repetetívne dialógy „o ničom“ a vyjde vám naozaj náročná záťažová skúška vašej diváckej trpezlivosti. Napokon, je to presne ako s tým „pokladom“ – odmenení budú len tí, ktorí sa neboja kopať...a kopať...a kopať...
Comoara (Francúzsko / Rumunsko, 2015, far., 89 min)
Réžia: Corneliu Porumboiu. Scenár: Corneliu Porumboiu. Hrajú: Cuzin Toma, Adrian Purcarescu, Corneliu Cozmei, Cristina Toma …
