|
NEON DEMON |
NEON DEMON |
Nakrutiť hlboký film o niečom takom povrchnom, ako je vonkajšia krása, je už z princípu ťažký oriešok. Keď sa však pod takýto film podpíše režisérsky unikát menom Nicolas Winding Refn, je vám už asi dopredu jasné, že o žiadne prekonávanie klišé nepôjde. Práve naopak – Refn, povestný hypnotickým audiovizuálnym štýlom a neskrývanou slabosťou pre efektné pózy, plytkosť ústrednej témy svojho najnovšieho filmu prijal s otvorenou náručou. A hoci to tento krát naozaj nie je žiaden Drive, skalným fanúšikom Refnovho rukopisu by ani Neon Demon určite ujsť nemal.
Jesse (Elle Fanning) je tak trochu ako Alica v krajine zázrakov. Naivné malomestské dievčatko s dokonalou pleťou práve dorazilo do jagavého sveta modelingu v L.A. a jej život sa odrazu delí na dva paralelné vesmíry – skromné každodenné prežívanie v ušmudlanom moteli na predmestí a surrealistický neónový „svet za zrkadlom“ – svet hypnotických svetiel, dunivých rytmov, ale aj pretvárky, nevraživosti a zákernosti. Rebrík do neba je totiž úzky a vyškriabať by sa po ňom chceli všetky. Jesse však ostré lakte nepotrebuje. Má v sebe niečo, čo jej ostatné môžu len ticho závidieť. – iskru, prirodzenosť, lolitkovské kúzlo, vďaka ktorému je neprehliadnuteľná aj v tom najväčšom dave dlhonohých krások.
Zo sveta modelingu, nekonečne bažiaceho po čerstvom mäse, sviežej kráse a neopozeranosti (tri kvality, ktoré už zo svojej podstaty sú len dočasné...) sa v snímke Neon Demon stáva naozaj hrôzostrašné miesto. Na Jesse z temných kútov vyskakujú dravé šelmy, jej závistlivé sokyne sa menia na krvilačných vampírov, ba aj ona sama akoby sa v žiare reflektorov stávala kýmsi iným - dokonalým, až sa z toho obracia žalúdok, sebaistým, až z toho mrazí....
|
|
„Krása nie je všetko – je to to jediné,“ presviedča nás jedna z postáv snímky. A v kontexte prostredia modelingu, kde sa film odohráva, s týmto tvrdením nemožno nesúhlasiť. Je však krása – alebo, ak chcete, vizuálna atraktivita - všetkým aj vo svete filmu? To je otázka, ktorou sa pravdepodobne pri sledovaní snímky Neon Demon budete zaoberať pomerne často. Refnovi naozaj nemožno uprieť, že dokáže natočiť prekrásne aj tú najodpornejšiu hnusáreň, alebo bezduchú nudu. No v okamihu, keď v jeho filme práve hnusárne a nuda (akokoľvek príťažlivo natočené) začínajú prevládať, stáva sa z tejto prednosti dvojsečná zbraň.
Neon Demon je v podstate od začiatku až do konca prehliadkou úchvatných vizuálov a zvodne desivej hudby skvelého Cliffa Martineza (atribúty, podľa ktorých by sme film Nicolasa Windinga Refna už asi spoznali aj „na slepo“). Sledovanie filmu sa však od listovania v obrázkovom magazíne či počúvania platne odlišuje akýmsi vnútorným pnutím, akciou, pohybom, dejom. A tie by ste v tomto spomalenom slede strnulých close-upov, odťažitých konverzácií a kanibalsko-nekrofilných kompozícií hľadali (takmer) márne.
|
|
Ono by vlastne asi nebolo ťažké povedať, že je Neon Demon len samoúčelná artová kravina bez obsahu a hodnoty. Ak ste si však Refnov štýl obľúbili, budete si asi priať, aby v tom bolo viac – a budete to hľadať. Potom možno dospejete k presvedčeniu, že je Neon Demon vlastne jednou veľkou metaforou na svoju tému – príťažlivý a desivý svet, v ktorom sa na povrchu všetko jagá, zatiaľ čo vo vnútri zíva prázdnotou.
Nikto asi nebude tvrdiť, že je Neon Demon najlepším počinom svojho tvorcu – a pravdepodobne by sa aj na filmové spracovanie obludnosti biznisu s krásou dal nájsť nejaký lepší príklad. Ak vás však jedno (Refn) alebo druhé (svet módy) zaujíma, určite sa na ich spojenie choďte pozrieť. Keď už pre nič iné, aspoň pre bozkačku z márnice v jednej z posledných scén to ľutovať nebudete.
Neon Demon (Francúzsko/Dánsko/USA, 2016, 117 min.)
Réžia: Nicolas Winding Refn. Scenár: Nicolas Winding Refn. Hrajú: Christina Hendricks, Keanu Reeves, Jena Malone, Elle Fanning, Abbey Lee, Desmond Harrington
