BEZVA ŽENSKÁ NA KRKU

Tento film je zaujímavý z producentského hľadiska, lebo ho ako režijný debut natočil bývalý novinár, PR manažér a šéf distribučnej spoločnosti Tomáš Hoffman. Viac ako dekádu produkoval filmy, teraz jeden natočil – a je to komédia pre široké masy. Celkom zaujímavý posun v kariére – ako by sme sa ja či Peťo Konečný rozhodli po päťdesiatke pustiť tiež do filmovej réžie... Obsah a forma sú tradičné, ale atmosféra je celkom podarená a stopáž ideálna.

Eliška má ideálny mestský život. Ako manželka zubára sa túla po nákupoch a plánuje dovolenky. Aj teraz mala s drahým na jednu ísť, keď jej zrazu oznámi, že si našiel inú a tá je s ním tehotná. Tak sa rozhodne blondínka zbaliť dva kufre a odísť na dedinu, kde sa stane učiteľkou v lokálnej škole. Aj bývanie mala vyriešené – pekne v budove školy. Len dobrosrdečný starosta dočasne sľúbil byt rodine, ktorej vyhorel dom a jej náhradnou adresou sa má stať cintorín a spoločné bývanie s hrobárom. Lokalitu by ešte Eliška rozdýchala, ale Božíček je chmuľo prvého rangu, čo sa síce dokáže oháňať lopatou, ale mravy má nulové. Keďže mestská dáma nemá na výber, rozhodne sa ostať...

Je vám všetkým úplne jasné, či už z popisu alebo ukážky, ktorým smerom sa má film vydať a presne tam pôjde. Máme dve odlišné postavy, na seba naštvané a náhodou do jedného domu pozvané; iskra musí medzi nimi preskočiť a love story začať. Kým sa dopracujeme do toho bodu, spoznáme ich a zažijeme pár veselých príhod na českej dedine.

Možno je to sčasti paradox, ale vidieť za 24 hodín Inštalatéra i Bezva ženskú na krku vám akosi vnúti pocit, že českí tvorcovia majú v kurze príjemné vykresľovanie českej dediny. Že aj tu život za niečo stojí, netreba sa mu vyhýbať a mestský macho dostane na hubu, resp. nemá čo vyskakovať, lebo je z Prahy. Že každý má šancu na polepšenie, objavenie nových ideálov a veľký Touareg neznamená automaticky lepšiu budúcnosť.