Sector.sk
Kinema.sk
Onlinehry.sk
Plnehry.sk
Funny.sk
Pikosky.sk
Rozpravky.sk
Prihlásiť sa
RSS
Kino recenzia > Oheň na mori
Papicha
Knives Out
Mid90s
Der goldene Handschuh

OHEŇ NA MORI

Možno sa vám pri zmienke o Stredozemnom mori ešte vynárajú sladké spomienky na nedávnu letnú dovolenku. Pri sledovaní dokumentárnej snímky Oheň na mori, ktorá sa sústredí práve na túto...
Možno sa vám pri zmienke o Stredozemnom mori ešte vynárajú sladké spomienky na nedávnu letnú dovolenku. Pri sledovaní dokumentárnej snímky Oheň na mori, ktorá sa sústredí práve na túto...

Možno sa vám pri zmienke o Stredozemnom mori ešte vynárajú sladké spomienky na nedávnu letnú dovolenku. Pri sledovaní dokumentárnej snímky Oheň na mori, ktorá sa sústredí práve na túto úchvatnú vodnú plochu, na bezstarostné prázdninové radovánky ale asi rýchlo zabudnete. Taliansky filmár Gianfranco Rosi (El Sicario – Room 164, Sacro GRA) v nej totiž Stredozemné more ukazuje vo svetle aktuálne najpálčivejšej spoločensko-politickej témy v Európe – utečeneckej krízy.

More ako nádej na lepšie zajtrajšky, cesta za slobodou, posledná prekážka a záverečná skúška ich odvahy, odhodlania aj zúfalstva. Tak nejako možno vnímajú Stredozemné more desaťtisíce či dokonca státisíce tých, čo sa odovzdávajú svojmu osudu na jeho vlnách v snahe dostať sa do priaznivejších, bezpečnejších a štedrejších podmienok, než v akých žili doteraz. Ako náhle však vstúpia na vratkú palubu člna, ktorý ich má previesť až k vytúženým brehom Európy, stáva sa pre nich more neľútostným bojiskom. Dejiskom boja o ľudskú dôstojnosť, ale aj o holý život.

Taliansky dokumentarista túto emotívnu drámu dávkuje divákovi veľmi pozvoľna. Premyslene ju graduje - od počiatočných, odťažito procedurálnych výjavov vyhľadávania, evakuácie a následnej byrokracie, ktorá sprevádza ich záchranu, až po mrazivé autentické výpovede a zábery na smrť vyčerpaných a strápených utečencov v „cieli“ ich nezávideniahodnej cesty.

Utečenci však nie sú jedinými aktérmi tohto filmu. Do kontrastu s nimi Oheň na mori stavia tradičný, až melancholicky pokojný životný štýl obyvateľov maličkého talianskeho ostrova Lampedusa, ktorý sa vďaka svojej geografickej polohe (bližšie k Afrike než Európe) stal notoricky známou „záchytnou stanicou“ migrantských plavidiel. Optikou miestneho chlapca Samuela spoznávame, čo more znamená pre Lampedušanov – obživu v podobe plných rybárskych sietí, „skúšku dospelosti“ pre chlapcov, ktorí sa s veslom v ruke a pokynmi otcov stávajú mužmi, nekonečný zdroj dobrodružných historiek.

Bezstarostné hry medzi kaktusmi, školské úlohy, rozhovory „o počasí“ nad špagetami, liečba chlapcovho lenivého oka... Nič, čo by nasvedčovalo nejakej mimoriadnosti tohto konkrétneho chlapca a jeho blízkych. Svety utečencov a miestnych akoby sa takmer nestretali a v porovnaní s existenčnou drámou, ktorá sa odohráva o niekoľko málo kilometrov ďalej, pôsobí každodennosť miestnych až provokatívne banálne. Nie je to, samozrejme, náhoda.

Jednoznačným priesečníkom a zároveň „najprozaickejšou“ postavou v tomto skôr poetickom filme je postava lekára. Lekára, ktorý vyšetruje tehotné ženy, kriticky dehydrovaných mužov, ale, ako priznáva vo svojom otvorenom preslove, ohľadáva aj mŕtvoly dospelých i detských obetí tejto drastickej „cesty za slobodou“. Je to ten istý lekár, ktorý napokon 12-ročnému Samuelovi pred kamerou diagnostikuje hypochondriu - a je asi na mieste domnievať sa, že týmto bezstarostným hypochondrom sme v kontraste k umierajúcim utečencom tak trochu my všetci...

Gianfranco Rosi si vybral mimoriadne silnú tému a spracoval ju svojim vlastným spôsobom, ktorý sme mohli spoznať už v snímke Sacro GRA (dokument o diaľničnom obchvate Ríma a tých, ktorí bývajú v jeho blízkosti). Jeho štýl je vizuálne úchvatný aj rozčuľujúco rozvláčny, zmätočne neurčitý a zároveň obdivuhodne cieľavedomý. Odborné festivalové poroty ho milujú, čo dokazuje po benátskom levovi pre Sacro GRA aj berlínsky medveď pre Oheň na mori.

U „bežných“ divákov to už ale Rosiho filme také ľahké nemajú. Je totiž celkom jedno ako rýchlo pochopíte koncept Ohňa na mori, banálne pasáže zo života miestnych vás, skrátka, budú prirodzene nudiť, zatiaľ čo vám minimalistický náhľad do sveta migrantov bude pripadať žalostne skúpy a nedostatočný. Vo svojom celkovom efekte na vás film, nepochybne, zapôsobí silno a obohatí vás o realistický prežitok paradoxu, na ktorý nás žiadne televízie ani noviny vo vzťahu k utečeneckej kríze neupozornia.

Odhliadnuc od tohto „vyššieho zámeru“ je to ale pomerne suché a často až nezáživné filmové sústo – najmä pokiaľ nepatríte k divákom, ktorí si „ulietavajú“ na dlhých statických záberoch bez komentára aj zjavnejšieho súvisu s témou. Možno ale pre vás, napokon, väčší význam než to, čo uvidíte v rámci Ohňa na mori na plátne, budú mať vaše vlastné myšlienkové pochody, ktoré táto nevšedná snímka rozprúdi...


Fuocoammare (Francúzsko / Taliansko, 2016, far., 108 min)
Réžia: Gianfranco Rosi. Scenár: Gianfranco Rosi, Carla Cattani

2016-10-2222.10.2016 | Hana Lippová




login facebok
Fotogaléria k článku
Dokument
108 min
Francúzsko Taliansko
2016
20.10. 2016
13.2. 2016
7 z 10
Mám v zbierke
0 z 10
7 z 10
9 z 10


Kinema na Facebooku
Kinema na Facebooku
Práve v kinách
Práve v kinách
Prichádza do kín
Prichádza do kín
Anketa
Anketa
Vaše názory
Vaše názory
Niki | Trhlina
Ach jaj, pol hodiny som nadávala, čo to za blbosť natočili... Knihu som nečítala, ale bude to tiež isto blbosť... Ľudia ... >
pre nás (1+1) to bol zúfalý film: slabučký humor a k tomu neprimerané surové scény; prázdne pasáže, kde tvorcovia asi ne... >
Prvý film po ktorom som odišiel z kina >
Menta.sk | Trhlina
Totalna blbost, strata casu, radsej som mohol ist na pivo >