SKÚŠKA DOSPELOSTI

V konečnom dôsledku je však pripravený bojovať práve jej najtypickejšími zbraňami, aby dosiahol to, čo považuje za najlepšie pre vlastnú dcéru. A tak sa začne stará známa pesnička - lekár pozná policajta, policajt zas funkcionára, ktorý by potreboval lekára. Ten zariadi to, ten zas ono a nepotrvá dlho, kým sa Romeo ocitne až po uši zapletený v úslužných službičkách na hranici zákona.

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Len o to tu ale, samozrejme, nejde. Cristian Mungiu svoj osobitý rozprávačský štýl síce plne zamestnáva konkrétnymi patáliami konkrétneho človeka, no v skutočnosti cezeň nastavuje krištáľovo čisté zrkadlo celej súčasnej rumunskej spoločnosti. A, povedzme si pravdu, nie len rumunskej – takýto príbeh by sa predsa pokojne mohol sú všetkými jeho detailmi a nuansami odohrávať aj na Slovensku.

Romeo je vlastne univerzálny zástupca širokého zástupu vzdelaných, rozhľadených a kritických, no zároveň zatrpknutých a zúfalo nečinných mužov a žien - (nie len) z Východnej Európy, (nie len) stredného veku. Nadávajú na spoločnosť, z ktorej sami vzišli a pritom sa zožierajú vedomím, že sami nikdy nespravili nič preto, aby ju zmenili. V kritickej situácii, napokon, urobia presne to, čo iným najviac vyčítajú – „...inak to predsa v tejto hnilej spoločnosti nejde...“,“...prečo by na to mali doplatiť práve moje deti...“, „...dôležitejší, než cesta je nakoniec aj tak cieľ...“. Je to tak trochu bludný kruh a pri sledovaní Skúšky dospelosti sa možno zbadáte pri sebareflexii, že doň aspoň drobným dielom tu a tam prispievate tiež.

Pokiaľ ide o myšlienku, jej zrozumiteľnosť, naliehavosť a odkomunikovanie smerom k divákovi, je Skúška dospelosti naozaj stopercentná. A režisérovi len ťažko čosi vyčítať aj po formálnej stránke – napriek tomu, že ide o pomerne komorný a možno až sucho realistický príbeh s dvojhodinovou stopážou, Skúška dospelosti je vysoko pozerateľnou záležitosťou aj pre diváka, ktorý si na nejaký „art“ príliš nepotrpí.

Mungiu to dosiahol najmä prešperkovaním deja drobnými, naoko nepodstatnými, no divácky veľmi vďačnými epizódkami – rozbité okno na dome i aute, nehoda na ceste, kritická situácia u babičky atď.  Je to pomerne nenápadný, no univerzálne aktuálny film, ktorý je ďalším potvrdením nie len filmárskeho, ale aj pozorovateľského talentu svojho tvorcu.

Bacaulerat (Belgicko / Francúzsko / Rumunsko, 2016, 128 min.)
Réžia: Cristian Mungiu. Scenár: Cristian Mungiu. Hrajú: Adrian Titieni, Maria Drăguș. Lia Bugnar, Mălina Manovici