|
24 TÝŽDŇOV |
24 TÝŽDŇOV |
Genetické testy patria k najväčším strašiakom všetkých nastávajúcich matiek. Radosť, očakávania aj obavy, všetky protichodné emócie umocnené hormónmi sa odrazu upínajú k jedinému, v skutočnosti dosť nepresnému a málovravnému vyšetreniu. Jeho výsledok, niekoľko strohých čísel na papieri, však môže v okamihu premeniť ich splnený sen na nočnú moru. A presne to sa prihodí Astrid Lorenzovej, slávnej komičke, ktorá v šiestom mesiaci tehotenstva zistí, že čaká dieťa s Downovým syndrómom. Film 24 týždňov verne a bez príkras približuje situáciu, ktorú si väčšina z nás bojí aj predstavovať.
Astrid a Markus sú skvelý tím. Žijú spolu, pracujú spolu, zabávajú sa spolu, vychovávajú spoločnú dcéru a už sa nemôžu dočkať na to, ako k nej pribudne aj druhý potomok. Osud im však, zdá sa, nadelil Čierneho Petra – v deň, keď sa dozvedia, že ich potomok bude mužského pohlavia, vysvetlí im lekárka aj to, že bude s až 98-percentnou pravdepodobnosťou postihnutý takzvaným Downovým syndrómom.
Sklamanie, hnev, smútok, výčitky a obavy – to všetko sú prirodzené pocity, ktoré sa s takouto nemilou správou spájajú a Astrid s Markusom im taktiež neuniknú. Napriek tomu sú však od začiatku pevne odhodlaní synčeka si ponechať - postarajú sa o to, aby žil napriek postihnutiu čo možno najlepší a najspokojnejší život. Ako však postupne do situácie začnú zasväcovať svojich príbuzných a priateľov, skalopevná istota sa začína pomaly ale iste rozpadať. Sladkokyslé grimasy priateľov, ktorí nevedia, ako na túto správu reagovať, spochybňujúce reči Astridinej matky, ľútostné masky širokého okolia a navyše aj celkom otvorený odpor ich malej dcérky, ktorá „to postihnuté desko“ už nechce – nič z toho im na sebadôvere a odhodlaní určite nepridáva. To najhoršie však má ešte len prísť, keď sa ukáže, že dieťatko bude mať problémov zrejme o niečo viac...
|
|
Už asi tušíte, že ústrednou zápletkou snímky 24 týždňov bude nezávideniahodná dilema, ktorú musia Astrid s Markusom vyriešiť. Ponechajú si dieťa napriek tomu, že bude mentálne aj fyzicky nevyliečiteľne choré, alebo rozhodnú o ukončení jeho života tak, ako im to zákon v tomto prípade umožňuje až do konca tehotenstva? Kontroverznosť témy interrupcie je vo filme 24. týždňov v podstate vyhrotená, takpovediac, na druhú či možno aj tretiu. V prípade, že by sa Astrid a Markus rozhodli pre potrat, nešlo by o žiadnu „sterilnú“ tabletku či bleskový zákrok.
Dieťa v pokročilom štádiu tehotenstva musia lekári najprv usmrtiť a žena ho následne musí klasickým spôsobom porodiť, čím sa traumatickosť aj kontroverznosť celej záležitosti značne zvyšuje. Ich rozhodnutie by, navyše, nebolo „len“ všeobecným rozhodnutím nemať dieťa, ale vedomou selekciou, že nechcú mať práve toto dieťa –znevýhodnené dieťa s nadštandardnými potrebami, ktoré by zrejme poriadne zamávalo ich životným štýlom, kariérou a ekonomickými štandardmi.
Astridino povolanie a postavenie verejne známej osobnosti jej situáciu robí ešte špecifickejšou. Svojim spôsobom ho ale môžeme chápať aj ako vcelku priliehavú metaforu – každá tehotná žena je totiž tak trochu ako sólista na javisku. Všetci si ju obzerajú, hodnotia, radia, navrhujú, strašia, kritizujú či potľapkávajú po chrbte. Jej radosť sa so zdieľaním ostatných násobí. Bolesť a smútok v prípade, že sa všetko nevyvíja podľa očakávaní, sa však spoluúčasťou okolia opäť len prehlbuje.
|
|
Jedna z vedľajších postáv snímky 24 týždňov vraví: „Takéto rozhodnutie robí každý len vtedy, keď musí. Nikto sa nemôže rozhodnúť za vás a nikto nemá právo vás za vaše rozhodnutie súdiť“. A presne také je, podľa všetkého, aj stanovisko samotného filmu. Ten síce nijak nevyčnieva neštandardnou formou či nadpriemerným spracovaním, ústrednú tému sa však podujal zachytiť naozaj poctivo a chvíľami až nepríjemne detailne a úprimne. Jeho postavy si prechádzajú realistickou horskou dráhou emócií a úvah.
Sledujeme, ako sa situácia odráža na ich súkromnom aj pracovnom živote, ako ich spája aj rozdeľuje, ako prebieha ich interakcia s lekármi, zdravotníkmi, psychológmi. Svojim spôsobom sa druhý celovečerný film nemeckej režisérky Anne Zohra Berrachedovej (na svoju prvotinu Dve matky -Zwei Mütter režisérka aj priamo odkazuje jednou zo scén) venuje zvolenej téme až takmer dokumentárne, hoci sú aj jeho postavy vymyslené. Vďaka tomu si tak máme možnosť situáciu, ktorú asi každý, koho sa netýka najradšej vytesňuje, prežiť a precítiť naozaj z blízka. Je celkom možné, že budete pri záverečných titulkoch mať aj pomerne jasno v tom, ako by ste sa v koži Astrid rozhodli vy. Lenže teória ostáva vždy len teóriou...
24 Wochen (Nemecko, 2016, 102 min.)
Réžia: Anne Zohra Berrached. Scenár: Carl Gerber, Anne Zohra Berrached. Hrajú: Julia Jentsch, Bjarne Mädel, Johanna Gastdorf
