PARADISE TRIPS

POZOR, TEXT OBSAHUJE ANALÝZU DEJA

Pokiaľ sa pozrieme na udalosti v súčasnej Európe, môžeme si všimnúť, že sa spoločnosť v jednotlivých krajinách opätovne rozdelila na dva nezmieriteľné tábory. Boj prebieha primárne medzi zástancami liberalizmu a konzervativizmu, ktorých na západ od nás reprezentuje primárne mladšia a staršia generácia. Belgická rodinná „dramédia“ reflektuje práve túto ruptúru a to nielen tematicky, ale aj prostredníctvom rozprávania, ktoré na začiatku ukazuje tie isté udalosti z pohľadu oboch strán.

Jednu z nich reprezentuje starší, konzervatívny, malomestský a večne nabrúsený autobusár Mário, pre ktorého sú práca a podriadená manželka jedinými dvomi životnými líniami. Keď zistí, že jeho syn berie a predáva drogy, udá ho na polícii a preruší s ním akékoľvek kontakty. Stelesňuje teda „starý dobrý“ poriadok, ostro sa vyhraňujúci voči akémukoľvek voľnomyšlienkárstvu. Dôsledkom takéhoto života je však aj nuda a pocit neužitočnosti, ktorý začne Mário pociťovať po odchode do dôchodku.

Na strane druhej stojí partička mladých „hippiesákov“ na čele s Máriovým odvrhnutým synom Jimom. Tí propagujú revoltu voči tomuto poriadku, tzn. žijú v karavanoch a squatoch, vyhýbajú sa konzumu a komercii, prírodné drogy sú pre nich každodennou „potravou“, inšpirujú sa vo východných náboženstvách a propagujú slobodomyseľný pohľad na svet. Žijú teda niekde na okraji spoločnosti, v kontraste voči „usporiadanému“ a nalinkovanému životu malomeštiakov.

Každému je asi jasné, že sa zástupcovia oboch týchto skupín na čele s otcom a synom museli vo filme stretnúť. Vydávajú sa na spoločnú cestu Mariovým autobusom na malý festival v Chorvátsku. Jim tam spolu so svojou manželkou a synom cestuje karavanom, takže Mário o ňom spočiatku nevie. Autori vo filme napokon ani presne nevysvetľujú ako je možné, že sa práve tieto dve skupiny stretli. Ale je dobré, že to aspoň reflektovali. Možno za tým stojí náhoda a možno naozaj dohoda medzi manželkami, ktoré by boli rady, keby sa tí dvaja konečne uzmierili.