|
FRANCÚZSKO |
FRANCÚZSKO |
Osemdesiatštyriminútová koláž súkromných konverzácií bežných Francúzov pod režisérskou taktovkou Raymonda Depardona má, na prvý pohľad, celkom zaujímavý koncept. Slávny dokumentarista sa vydá na roadtrip po krajine Galského kohúta so staromódnym prívesom. Do neho si bude zvať náhodných okoloidúcich, aby svoje osobné konverzácie dokončili pred jeho kamerou. Žiadny scenár či príprava, len zvedavé očakávania, čo z tejto vzorky francúzskej každodennosti vyvstane.
Vyzerá to ako ambiciózny sociálny experiment a divák opatrne dúfa, že z neho dokáže vyťažiť esenciu tohto hrdého národa, ktorý len nedávno, pred zrakmi celého sveta, pri volebných urnách rozhodoval o svojom ďalšom smerovaní. Realita je však, žiaľ, oveľa beztvarejšia, než by ste mohli dúfať. Všeobjímajúci distribučný názov Francúzsko tejto snímke prepožičiava očakávania, ktoré budú najskôr zdrojom sklamaní.
Pokiaľ práve nepatríte medzi ľudí, čo sa vyžívajú v odpočúvaní cudzích konverzácií po autobusoch a úprimne vás nezaujíma, s kým práve randí susedinej sestry kamaráta syn, pripravte sa na možnosť, že pre vás po chvíli začne byť sledovanie snímky Francúzsko nekonečným utrpením. Nerobte si, totiž, o „priemerných Francúzoch“ (navyše, ochotných nechať sa snímať pri svojich súkromných hovoroch) žiadne ilúzie.
Deväťdesiat percent z rozhovorov v Depardonom filme nebude o filozofii, politike ani umení – budú o neverných chlapoch, nevďačných potomkoch, mizernej práci a sexe. I tak ale skúste film celkom nezatratiť a vyextrahovať z neho pre seba krehké posolstvo, ktoré sa medzi jeho riadkami ukrýva.
V mozaike zachytených konverzácií sa, v podstate, dookola opakuje niekoľko modelových vzorov: medzigeneračná nezhoda na hodnotách; nostalgia staršej generácie za minulosťou; povrchné úvahy omladiny o vzťahoch, zábave či móde a povzdychy nad malými platmi, alimentami. S niekoľkými výnimkami, kedy sa kamera stala svedkom rozhovorov s ako-tak jedinečnou výpovednou hodnotou, (sem patrí, napríklad, ten posledný, hoci aj poriadne nekorektný rozhovor o multikulturalite) tak snímka, vlastne, potvrdzuje fakt, že väčšinu ľudí trápia, vzrušujú aj tešia rovnaké veci, nech už sú z Lille, Marseille, alebo Bardejova.
|
|
A možno tu, napokon, ide práve o to – demaskovať národ, o ktorom si mnohí utvárame názory len podľa historických románov, artových filmov a romantických piesní. Povedať nahlas, že priemerného Francúza netrápi budúcnosť konceptuálneho umenia, ale nestabilnosť pracovných miest. Ukázať svetu aj Francúzov, ktorí sa nehlásia o slovo v panelových diskusiách a intelektuálnych týždenníkoch – a o to viac nás ich počet, možno, prekvapuje pri sčítavaní výsledkov volieb a referend. A tu je, nakoniec, ďalšia z paralel, ktoré nás spájajú – veľmi podobne by, totiž, asi film vyzeral, ak by ho Depardon rovnakým spôsobom narútil hoci aj v Amerike či na Slovensku (ibaže u nás by sa asi nikto nepohoršoval nad mizernosťou 1200-eurovej výplaty).
Každopádne, nesmieme zabúdať na to, že film nevznikol žiadnou relevantnou sociálno-vednou metodikou, preto, nech už si o jeho výsledku myslíme čokoľvek, nie je dôkazom absolútne ničoho. Je to len subjektívny a nijak zvlášť neučesaný umelecký záznam náhodných ľudí v náhodných situáciách, a tak k jeho (potenciálne možno až nebezpečne náhodnej) výpovednej hodnote aj treba pristupovať.
Určite však treba tiež spomenúť, že Raymond Depardon je dokumentarista, ktorý sa skúmaním a zaznamenávaním francúzskej reality venuje už veľmi dlho – a je v tom, obvykle, celkom dobrý. A tak je snímka Francúzsko (v origináli oveľa výstižnejšie pomenovaná Les Habitants – Obyvatelia) preň možno len jedným dielikom skladačky celoživotného diela, od ktorej sa ani nevyžaduje, aby obstála samostatne.
|
|
Očakávania zahraničného diváka, obzvlášť ak širší kontext režisérovej tvorby nepozná, budú ale asi iné. Ak, napríklad, nie ste frankofilný lingvista, asi vám celkom unikne v úvode sľubované „čaro“ meniacich sa akcentov respondentov, ktoré malo byť jedným zo sprievodných javov Depardonovej cesty zo severu na juh. Po väčšinou divák vlastne ani vôbec netuší, kde sa kamera práve nachádza. Sem tam aktéri miesto len tak mimochodom spomenú, inokedy napovie letmý pohľad na more, hory. Nemáme však žiadnu šancu vytušiť akýkoľvek súvis konverzácií s ich geografickým zaradením.
Vo všeobecnosti vo filme s názvom Francúzsko vidíme Francúzska žalostne málo. A to nás, nefrancúzskych divákov, asi bude nakoniec štvať zo všetkého najviac... Body navyše za pekný hudobný sprievod z dielne Alexandra Desplata.
Les Habitants (Francúzsko, 2016, 84 min.)
Réžia: Raymond Depardon. Scenár: Raymond Depardon. Kamera: Raymond Depardon. Hudba: Alexandre Desplat
