|
NERUDA |
NERUDA |
Chronologické a faktami nabité životopisy sú v kinematografii už dnes tak trochu za prežitok. Experimentuje sa s formou rozprávania a usporiadaním sledu udalostí, miesto uceleného životného príbehu sa vyberajú len konkrétne momenty či motívy. Alebo sa film štylizuje tak, aby aj formou čo najlepšie vystihoval charakter a dielo jeho protagonistu.
V prípade biografickej drámy o živote umelca potom nie je ničím nezvyčajným, že sa aj film posúva k akémusi artovému experimentu. Všetko to celkom priliehavo sedí aj na snímku Neruda – čílsko-argentínsko-francúzsko-španielsku filmovú esej na motívy osudu básnika a politika Pabla Nerudu.
Film Pabla Larraína (Jackie) vás možno bude zľahka dráždiť svojim vágnym tempom a vzletnými, no hmlistými dialógmi. Nikdy vás tiež k svojim postavám celkom blízko nepustí a na dekódovanie reálií z jeho deja budete musieť zaloviť v múdrych knižkách. Ak ste však ochotní prijať jeho neortodoxný prístup, dokonale vám to vynahradí odvážnym a podmanivým spôsobom, akým uchopil esenciu Nerudových veršov aj jeho kontroverznej osobnosti, aby ich spoil do jedného nevšedného filmového zážitku...
Neruda je zľahka surrealistickou drámou, ktorá vás pomocou svojskej práce s vizuálnymi prostriedkami, výborných hereckých výkonov a poetického scenára vtiahne do pomyselného vnútorného vesmíru hlavného protagonistu. Začína hádam tým najprozaickejším spôsobom vôbec – politikou, do ktorej sa básnik Ricardo Reyes, známejší pod umeleckým pseudonymom Pablo Neruda (Luis Gnecco), pustil pre sympatizovanie s ideálmi komunizmu.
Jeho otvorený výstup voči proamerickému prezidentovi však z milovaného národného umelca v okamihu robí štvanca. Neruda sa aj s oddanou manželkou, výtvarníčkou Deliou (Mercedes Morán), musí utiahnuť do ilegality. A práve kľúčový rok, kedy sa pohybuje na pomedzí extrémov žiary umeleckého výslnia a tieňa politického exilu, slúži ako kulisa filmového deja.
|
|
Neruda síce fyzicky skutočne žije v úkryte, zároveň však nedokáže odolať nekonečným provokáciám, ktoré ho môžu stáť život. A nezastavia ho ani dobre mienené rady priateľov z komunistickej strany, ktorí preň organizujú útek za hranice. Nie len, že stále publikuje a po večeroch sa vydáva na bezstarostné eskapády po nevestincoch. Ale rozohráva tiež nebezpečnú hru na mačku a myš so svojim hlavným prenasledovateľom – mladým ambicióznym policajtom Oscarom Peluchonneauom (Gael García Bernal).
Peluchonneau je však Nerudom rovnako, ako všetci v jeho okolí, zvláštne priťahovaný. Kloní sa jeho talentu, hltá jeho verše a dychtivo číta aj detektívne romány, ktoré mu za sebou ako odrobinky básnik zanecháva. O svojom poslaní polapiť Nerudu však ani na okamih nepochybuje. Ba naopak – zdá sa, že tento jediný cieľ vidí ako skutočný zmysel svojej existencie…
Zvláštnu, až snovú dynamiku filmu určuje priam metafyzický vzťah medzi Nerudom a Peluchonneauom. Hoci ide o klasické prenasledovanie medzi „policajtom“ a „zločincom“, nenájdete v ňom veľa akcie. A predsa tu nechýba napätie a vzrušenie, ibaže pramenia kdesi celkom inde, než by ste čakali. Dvaja protivníci sa fyzicky nestretnú – v akomsi paralelnom vesmíre sú však takmer súputníkmi a ich cesty tvoria spoločnú množinu. Jeden akoby bez druhého ničím nebol. Jeden akoby v skutočnosti bol aj tým druhým.
|
|
Na ich kontraste aj podobnosti sa odhaľuje rozpoltenosť samotného Nerudu – veľkého teoretika práv robotníckej triedy, no zároveň rozmarného bonvivána, ktorého rozšafné spôsoby by nezahanbili ani renesančného aristokrata. Nie, Neruda rozhodne nie je vyslovene kladným hrdinom a film nijako nezakrýva jeho narcizmus, velikášstvo a pokrytectvo voči svetu aj svojim najbližším. Zároveň sa nás však snaží presvedčiť o jeho géniovi, sprostredkovať nám, čo za fenomén vlastne tento nositeľ Nobelovej ceny zosobňoval.
A tu prichádza na rad samotná Nerudova poézia. Jej umný prednes, ktorý na ženy aj mužov v Nerudovom okolí pôsobí ako zaklínadlá na hadov, má aj diváka presvedčiť o magnetickej charizme tohto zavalitého plešivejúceho muža. Či to na vás bude požadovaným spôsobom pôsobiť, to, samozrejme, závisí aj od vášho literárneho vkusu. Čílsky herec Luis Gnecco, ktorý sa jedného z najslávnejších rodákov svojej vlasti nebál stvárniť aj ako detinského provokatéra, sa, každopádne, úctyhodne snaží. O charizme Gaela Garcíu Bernala, ktorý stvárňuje jeho proťajšok v službách zákona sa iste rozpisovať príliš netreba. Stačí dodať, že mu rola ako vystrihnutá z akéhosi svojského film noir dokonale sadla.
Zaujímavý je aj spôsob, ako si tvorcovia s filmom poradili po vizuálnej stránke. Kulisami, kostýmami a rekvizitami, samozrejme, ostáva verný koncu 40.rokov 20.storočia, kedy sa Nerudov exil odohrával. Celkom vtipne však tejto dobe vzdávajú hold aj opakujúce sa rozostrené exteriéry na pozadí idúcich áut či motocyklov, ktoré akoby vypadli z nejakých dobových bijákov.
Neruda (Argentína/Čile/Francúzsko/Španielsko, 2016, 107 min.)
Réžia: Pablo Larraín. Scenár: Guillermo Calderón. Hrajú: Gael García Bernal, Luis Gnecco, Mercedes Morán...
