NÁDYCH PRE LÁSKU

Ako filmovým fanúšikom vám určite hovorí čosi meno Andy Serkis. Majster herectva s technológiou screen capture stojaci za Gollumom, King Kongom od Petra Jacksona či Caesarom v trilógii Zrodenie-Úsvit-Vojna o planétu opíc. Britský chlapík sa po päťdesiatke odhodlal k réžii: vybral si silný námet o chlapíkovi s obrnou, ktorý zmenil pohľad na život paralyzovaných. Klasická životopisná dráma, kde sa nedá veľa pokaziť a súčasne treba skúsiť niečím zaujať.

V žánri sú dané viaceré fakty a pretavujú sa do scenára i štruktúry. Nedajú sa označiť ani za spoilery, prirodzene ich čakáte v istých momentoch, akurát netušíte kedy prídu a či tvorcovia dajú prednosť napríklad lineárnemu rozprávaniu alebo sa priklonia k flashbackom. Voľby má na starosti režisér (eventuálne vypísaný scenárista), preto je pri Nádychu pre lásku pútavé sledovať ako sa s výzvami vysporiadal práve herec, ktorý veľa odohral – no skôr iných žánroch plných efektov.

Expozícia trvá 20 minút a predstaví elánom naplneného hrdinu, ktorý poškuľuje po britskej krásavici. Odletia do Afriky, kde začínajú mladomanželský život – a rana osudu priletí tesne po tenisovej hre. Rezultát prichádza rýchlo – Robin je pripútaný k lôžku a Diana sa začína neuveriteľne snažiť držať ho pri živote. Entuziazmus vyprchá pomerne rýchlo a myšlienky okolo smrti sa točia čoraz častejšie. No pár čaká dlhá cesta plná víťazstiev, prehier, výletov i výchovy, ba čo viac aj veľký potenciál zmeniť svojím konaním neskôr aj životy iných.

Zámerne nepíšem o tom, čo sa kedy stane, hoci si možno budete chcieť veľa faktov domyslieť a určite položíte otázku, kedy/ako hrdina zomrie, čo po ňom vo filme i vo vás ostane a do akej miery je príbeh originálny. Andy Serkis (ne)prekvapivo veľmi neexperimentuje, drží sa mustry ako natočiť dobrý životopis a meniť nálady ako na hojdačke: grandiózne zábery mieša s malými intímnymi chvíľami smútku, letargie, depresie či beznádeje. Do variabilného životopisu sa zmestili aj dobré scény, no súčasne aj povinné momenty, ktorým by bez problémov neuškodil ani lepší strih. Celá stopáž by mohla stratiť 15 minút a nič by sa nestalo. I to je Serkisova úvodná režisérska vizitka – ťažko sa vzdáva natočeného materiálu a radšej nechá momenty dlhšie vyznievať ako ich rázne uťať.