SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ: TAJOMSTVO OHŇA A ĽADU |
SNEHOVÁ KRÁĽOVNÁ: TAJOMSTVO OHŇA A ĽADU |
Jednotlivé animáky v sérii Snehová kráľovná majú spoločný istý menovateľ: dokážu v dianí miešať všetko, čo scenáristov napadne a akosi im to má držať pokope. Už prvý diel obsahoval veľa prvkov, no ešte sa dal zvládnuť, lebo verní fanúšikovia Andersena tam zazreli čosi z predlohy, no dvojka sa už pustila do vlastných kreácií. A tretí diel ide v jej stopách, nové postavy, nové motivácie, no starí známi a ich legenda sa z nich už pomaly vytráca.
Trojka vracia do akcie chrabrú Gerdu a po jej boku je mladší brat Kai. V kráľovstve sú dosť známi a keď si chcú odpočinúť, odídu do dedinky trollov za kamošom Ormom. Lenže náhľad na život majú obaja odlišný: Kai by chcel rád absolvovať nové dobrodružstvo s pirátkou, zatiaľ čo Gerdu upútal skôr mladík Rolan a báchorka o kúzelnom kameni trollov, čo má plniť želania a dokonca oživiť mŕtvych. To by sa jej náramne páčilo, lebo z postu sirôt by sa mohli s Kaiom vrátiť späť ku svojej rodine. Zdá sa, že kameň skutočne existujú, no jeho mágia má silný dopad na kráľovstvo a mladíci budú mať čo robiť aby odvrátili nové nebezpečenstvá.
Pred niekoľkými rokmi sme o Dobe ľadovej napísali, že tá séria môže ísť pokojne do desiateho dielu, lebo autori si nájdu nové prostredie, pošlú tam hrdinov a o zábavu majú postarané. Snehová kráľovná sa sčasti približuje tomu štýlu – mieša nové prvky so starými známymi, občas pridá niečo nové a stále nás chce udržať v pozore.
Lenže zatiaľ čo Doba ľadová dokázala udržať fantáziu neraz na uzde (alebo si šetrila čosi do ďalších dielov), Snehová kráľovná toho chrlí na bežného (i detského diváka) až príliš veľa. Je za tým snaha meniť každých 10-15 minút úlohu, opantať pozornosť a potom bez spojitosti ísť k ďalšej? Rozhodne to tak cítiť pri sledovaní. Lenže keď je toho veľa alebo sa nebodaj zamyslíte nad tým, prečo postavy robia to čo robia alebo kde sú, logika sa vytráca. Námet je sľubný a oživiť rodičov cez magický kameň, to by mohlo priniesť aj čosi citlivé, malebné či hrejivé, no výsledok vypáli inde.
Snehová kráľovná hrá totiž rada na efekt. A aby ho dosiahla, potrebuje rýchlo striedať scény, aby ste si neuvedomili, že nie je hlboká. Raz nasadí grandióznu akciu a piráti zdolávajú snežné vlny, raz pošle do mesta ľadovú lokomotívu (Polárny expres, servus), potom troška kúziel a mágie, stále sa niečo deje – ale vaša pozornosť je cca po 30-40 minútach pasé, lebo tá skladačka vám zmysel nedáva.
Groteska sa tlačí do vážnych scén, neskutočný truľo Orm je stále späť, aby všetko komentoval a v dabingu Petra Marcina vás presvedčil, že je to otravná vedľajšia postava, no potrebujete ju, aby ste sa smiali na páde, prešľape či problémoch. Akcia a humor sa tu rozložili pomerne vyrovnane, no ani jedna neohúri.
Autori zrejme hrali veľa videohier, lebo štruktúra filmu jasne pripomína levely: dedinka vs. mesto, zimný les vs. láva v krajine, palác trollov vs. drobné lokality. A do toho všetkého veľká mastenica do finále, kde príde veľký gorgo-boss, ktorý škôlkarov asi vydesí, no ostatní mávnu rukou, že takému dá starší brat na konzole do držky bežne. Snehová kráľovná 3 potrebuje hrať na efekt, aby 89 minút deti udržala v pozore, no keď sa tínendžer či dospelý obzrie, veľa logiky v dianí neuvidí.
Uvidíme, ako dlho Rusi udržia sériu pri živote. Lebo kvalitatívne sa nám z jednej časti na druhú vždy o bod zošuchne nadol.
Snezhnaya koroleva 3. Ogon i led (Rusko, 2016, 80 min.)
Réžia: Aleksey Tsitsilin. Scenár: Andrey Korenkov, Robert Lence, Vladimir Nikolaev, Aleksey Tsitsilin, Aleksey Zamyslov ...